New Bedford - veľrybárske mesto, domov Moby Dicka

Nasledujúci deň sme sa vybrali autom na prehliadku mesta New Bedford. To je vzdialené od nášho domu len asi 15 minút autom.  
Presúvame sa uličkami a Dick nám ukazuje staré domy, ktoré boli nápadné zvlášť širokými balkónmi a porozprával nám o histórii mesta.  
 
Oblasť mesta bola osídlená v roku 1640. Neskôr bolo mesto dôležitejšie ako Boston, živilo sa lovom veľrýb a prekvitalo obchodom aj napriek tomu, že ho počas Americkej revolúcie Briti vypálili.  
Keď veľrybolov zanikol, mesto prestalo byť také dôležité a postupne sa preorientovalo na iné činnosti, začalo chradnúť a upadať.  
Po spomenutých širokých balkónoch sa prestali prechádzať manželky čakajúce na mužov-námorníkov a stali sa len prázdnymi "widow walk".  
Na dávnu minulosť plachetníc naplnených veľrybím tukom tiež ukazuje kaplnka s názvom Moby Dick Chapel, keďže práve New Bedford bolo mestom, z ktorého vyplával kapitán Achab za svojou bielou veľrybou.  

Moby Dick Chapel

 
Prechádzali sme chudobnou štvrťou, pričom sme cez sklá auta hľadeli na zanedbané domy, pred ktorými sem tam vysedávali na schodíkoch ľudia, zväčša čierni, alebo skupinka mladých, bezcieľne sediacich vedľa hlasno hrajúceho magnetofónu.  
 
Zastavili sme sa pri jednom dome, kde sa konal yard sale - výpredaj zbytočností, ktorý robí majiteľ, ak sa plánuje odsťahovať, alebo ak urobil veľké upratovanie. Na plôtiku pred domom boli povešané rôzne obleky, šaty, košele a iné ošatenstvo, pod plotom sa v krabičkách povaľovali všakovaké maličkosti ako hrebene, vešiak na uteráky, pestrofarebné kachličky a iné.  
I keď prehrabávanie sa v tom neporiadku bolo zaujímavé a vzbudzovalo objaviteľské vášne, väčšina vecí nestála za nič. Možno aj preto majiteľka zrušila ceny a každý si mohol zobrať zadarmo, čo sa mu zapáčilo. Dick našiel pletenú červenú čiapku, ktorá sa dala pod krkom uviazať a šál so strapcami, Marek sa zase potešil sivej veľkej mikine z teplej látky.  
 
Pri návrate nám Dick rozpovedal, aké veľké utrpenie pre vodiča prináša zrazenie skunka, po slovensky tchora. Odhliadnuc od ľútosti nad vyhasnutým životom milého zvieratka, vám celé auto zaplaví nie najvyberanejšia vôňa, proti ktorej by nepomohol ani les "wunderbaumov". Akoby zvieratko malo v sebe plný mechúr toho prenikavo páchnuceho slizu, ktorý sa pri náraze rozpleskne po celej dĺžke auta.  
 
Od zajtra sa má otepliť, a tak sa tešíme, že sa bude konečne kúpať v oceáne.  
 
Ráno sa, ako obvykle, konali raňajky. Jedli sme na terase pri spoločnom stole. Mal som to nešťastie, že som sedel rovno vedľa Dickovej nevlastnej mamy. Spôsob, akým jedla bol otrasný. S plnými ústami, prežúvajúc veľkými zubami, nahlas rozprávala a nakladala si do úst. Vrásky na tvári, dočervena nahrubo narúžované peri, omrvinky z chrúmaného pečiva padajúce rovno dole na pripravený obložený tanier so šunkou... No proste hnus nad hnus. Tu si len spomeniem na milú čistotnú Dickovu manželku, ktorá sa profesionálne zaoberá výchovou ako správne jesť. Tu by sa teda uplatnila.