Cesta k moru, na juh štátu Massachusetts

Na juhu štátu Massachusetts, na pobreží Atlantického oceánu, hneď blízko mesta New Bedford, majú dom Dickovi rodičia. Nasledujúce tri dni sme mali stráviť u nich, pri mori.  
Najprv sme museli prekonať celú vzdialenosť od severu na juh štátu. Okrem Dickovej manželky, ktorá mala nejaké povinnosti, sme šli aj s celou rodinou - teda my s bratom, Dick a jeho tri deti. Tak isto ako Randy, aj oni majú spomínané veľké rodinné auto, do ktorého sme sa ľahko všetci zmestili. Cesta nám pár hodín zabrala, no bola zaujímavá. Krajina je tu trochu iná ako dole v Marylande. Veľa trávy a polí, počas cesty žiadne väčšie terénne nerovnosti.  
Ideme cestou číslo 495 a pokým Matúš spí, ja počas diskusie spoznávam systém v značení ciest. Čísla ciest tu hrajú dôležitejšiu rolu ako názvy miest, kam cesta smeruje. Toto je rozdiel oproti Európe, a takto je to omnoho prehľadnejšie. K tomu ešte cesty sever-juh majú nepárne číslovanie a cesty východ-západ párne.  
 
Odbáčame z hlavnej cesty a pokračujeme ľudnatejšou krajinou až do mesta New Bedford. Toto mesto so starou rybárskou tradíciou istotne ešte navštívime, no teraz mestom prechádzame a smerujeme k domu. Prechádzame cestou ponad záliv, dostávame sa na menší nezalesnený kopček a zastavíme pred bránou. Dnu pustia len obyvateľov tejto oblasti.  
Na miernom svahu tohto poloostrova sa nachádza zo 30 domov, pri jednom z nich zastavíme. Spoznávame Dickovych rodičov a ich dom. Naša izba je tak umiestnená, že keď ráno otvoríme oči, zočíme priamo pred nosom nekonečné diaľavy Atlantického oceánu.  
 
Večerná prechádka  
Po večeri sme sa šli pozrieť k vode. Od domu je to sotva 100 metrov. Našli sme peknú piesočnú pláž. Nachádzalo sa tu aj drevené mólo, teraz asi dva metre nad hladinou. Neďaleko od neho bol v mori ukotvený drevený pontón. Už sa tešíme na nasledujúci deň, keď sa tu poriadne vykúpeme a vyšantíme.  
 
 

Starý radar

Oproti, na opačnom brehu tejto zátoky, upútal našu pozornosť jeden zvláštny objekt. Na domčeku bol umiestnený satelit, natočený smerom priamo hore. Hneď sme chceli vedieť, o čo vlastne ide. Dozvedeli sme sa, že tento radar v 40-tych rokoch ako prvý na svete zmeral vzdialenosť Zeme od Mesiaca s presnosťou na jeden meter.
 
Na opačnej strane poloostrova sme našli otvorené more strácajúce sa za horiznontom. Je neuveriteľné, koľko krásnych okamihov dokáže poskytnúť večerná prechádzka plážou. Vlny sú najväčšie a trieštia sa na pobreží, stále neúnavne presúvajúc jemný piesok. Slnko zapadalo za obzorom a farbilo oblohu nad horizontom do fialova.  
V strede prechádzky znenazdajky narazíme na kamenné schody, vytŕčajúce ako memento dávnych čias z piesku. Sú pozostatkom ôsmich domov, ktoré v roku 1938 zničil hurikán. Nachádzame tehly, pozostatok krbu...  
 

Dom rozmetal hurikán

 
Kúsok ďalej obdivujeme potôčik, ktorý vyprázdňuje prílivové jazierko. V potôčiku je prúd stále. Raz cezeň tečie voda tam, potom vyteká.  
Na ceste späť nachádzame vo vyplavených riasach medúzu a veľmi sa nám páči. V angličtine sa volá Jellyfisch a naozaj sa v rukách cítila ako želé. S bratom sme ju videli po prvýkrát, takže to bol pre nás zážitok.  
 
 

Na pobreží Atlantiku