Prehliadka mesta Boston

Jeden deň sme venovali prehliadke mesta Boston. Boston sa nachádza na pobreží mora a cesta tam nám trvala približne hodinu. Počas cesty sme šli okolo významného historickémo miesta Concord - miesta prvej bitky koloniálnej vojny.  
 
Ako sme vchádzali do mesta, videli sme budovy University of Boston a neskôr sme prešli okolo Harwardu. Tu sme sa na chvíľu zastavili a prezreli si univerzitné námestie. Znovu sme sadli do auta dostali sa až do historického centra mesta.  
Boston patrí k jedným z najstarších miest v USA. Jeho budovy však nie sú staršie ako tristo rokov. Mesto má pre Ameriku netypický ráz, je to akoby európske mesto. Ulice, aspoň v centre, nie sú na seba kolmé, plánovité, ale kľukaté a úzke.  
Doprava v centre je veľmi hustá a ulice sú preťažené. Nechcú ich rozširovať, aby sa nepokazil starý ráz mesta a nemuseli búrať historické budovy. Keď sme tam boli, práve pracovali na veľkom podzemnom tuneli (The Big Rig), od ktorého sa sľubuje značné uvoľnenie mestskej premávky.  
 
Najskôr sme si prezreli Faneuil Hall, budovu s dlhou históriou. Najprv slúžila na výmenu tovaru, neskôr sa v nej uzatvárali obchody a v polovici 18 st. stála v centre revolučného hnutia v boji o nezávislosť. Teraz slúži ako múzeum.  
 
Hneď oproti Faneuil Hall sa nachádza tržnica Quinci Market. Dick nám povedal, že ešte pred piatimi rokmi v nej okrem špiny nebolo nič. Prednedávnom však budovu vynovili a my sme v nej našli kopu obchodov a obchodíkov, ponúkajúcich ten najrôznejší tovar. Páčili sa nám hlavne pultové predajne rýchleho občerstvenia. V jedom predávali Číňania chrumkavé opekané mäsko. Malé kúsky sme si mohli zobrať zadarmo. Párkrát sme sa tam otočili.  
 
Hot Sauce  
Na okraji tržnice vzbudil našu pozornosť stánok so štipľavými omáčkami. Bolo ich tam naozaj mimoriadne veľa, naukladané nad sebou v dlhých radoch. Každá z nich sa dala nadôvažok aj ochutnať. Na ten účel boli prichystané jednorázové mini lyžičky.  
Myslel som si, že žiadna omáčka neštípe tak veľmi, aby sa to nedalo vydržať a povedal som Dickovmu synovi, nech mi jednu z nich vyberie, že ja ju ochutnám.  
On sa len uškŕňal a ukázal na jednu z nich. Obrázok na etikete vyvolával rešpekt, no ale čože len môže spraviť jedna omáčka! Nakvapkal som si na spodok umelohmotnej lyžičky, dal do úst a nič. O desať sekúnd sa mi v hrdle ale spustilo také peklo, že som razom strhol bratovi z chrbta ruksak a kŕčovito z neho vytiahol fľašu a hasil sa litrami vody. Nehorázna páľava zasiahla celú ústnu sliznicu, drala sa do očí aj do uší. Voda oheň akoby ešte posilňovala!  
Brat sa udivene pozerá, čo sa to so mnou narobilo. Tvár zaslzená, ústa vykrivené, pokožka ani rak.  
Éj veru, toto len tak nenecháme, berieme rovno dve balenia. Nech nám doma kamaráti veria, čo to znamená Hot Sauce.  
Predavačka v obchode bola celkom vzhľadná. Po dlhom čase sme sa potešili peknej Američanke. Až potom vysvitlo, že to veru žiadna Američanka nie je, ale je z Turecka, teda skoro pri nás.  
 
Vonku mierne pršalo, tak sme ďalej behali po miestnych obchodíkoch. V jednom si kúpil Dick, vášnivý zberateľ skamenelín, jeden veľmi zaujímavý exemplár spred miliónov rokov - skamenené korytnačie hovienko.  
 
Autom sme prebehli do inej časti mesta a pozreli kostol, z ktorého známy dejateľ vojny o nezávislosť dal svetelné znamenie, z ktorej strany prichádzajú britské vojská. Pred kostolom bola socha Paula Revera, ktorý je známy svojím "The British are comming!"  
 
The Boston Tea Party  
Miesto, kde sa v roku 1773 konala Tea Party, čiže Bostonské pitie čaju, sa nám napriek úsiliu nepodarilo presne nájsť. Dick nám povedal, že sa nenachádza v prístave, ale niekde v meste. Prístav sa totiž zasýpal hlinou, aby sa malo mesto postupne kam rozrastať.  
 
V prístave sme zhliadli USS Constitution, viacsťažňovú fregatu vybavenú delami, jedno z najznámejších plavidiel v americkej histórii. Táto loď z roku 1798 stále patrí do amerického námorníctva (NAVY) a je jeho najstarším plavidlom.  
 
Neďaleko nášho prvého parkoviska bol zaujímavo spravený Holocaust Memorial, pomník obetiam holokaustu. Boli to mená na sklenených doskách, medzi ktorými ste mohli kráčať. Dosky boli zavesené nad otvormi vetracej šachty, skadiaľ vychádzala biela para.  
Pôsobilo to celé dojmom, akoby práve pod vami zakurovali.