Marek a jeho bicyklový park

		Toto je môj najstarší bicykel. Nazývam ho Pivný bicykel. V súčasnosti na ňom chodím už nakupovať do obchodov (veď taký už nikto hádam neukradne), presúvam sa na ňom na ihrisko, keď hráme futbal, ale najmä chodím s mojím pivným bicyklom na pivo do našej obvyklej krčmy. Po tom, čo bola kostra zajazdy trikrát zlomená a zazváraná, sa už na väčšie výlety s ním neodvážim ísť. Tento bicykel pamätá toho už veľa. Je starší ako ja, kúpil si ho ešte dávno otec. Neskôr mi ho dal. Bicykel bol dva krát vo Švajčiarsku, obišiel som s ním aj Benátky. Pôvodom je to starý favorit, aj keď originálnych súčiastok ostalo na ňom už len zopár. Všetky lepšie som premontoval na novú kostru.
	Turistický bicykel. Na ňom chodím na cykloturistické výlety - presúvam sa po svete. V dvoch stojanoch na fľaše nosím dva litre vody. Aerotyč (cyklotriatlonistický nadstavec) mi počas dlhých výletov šetrí ruky a je tam upevnená taštička. Používam aeropáčky aby som mohol používať ďalší spôsob držaia volantu a aby sa bowden nepietol pod rukami. Veľké kožené sedadlo (pôvodom zo starého favoritu) je tak pohodlné a ergonomicky tvarované, že nemá konkurenta. Na prednom aj zadnom blatníku je zavesená gumená zásterka, aby som bol na mokrej vozovke ešte viac chránený. V medzierke pod sedadlom a nad zadným blatníkom sa nachádza šikovná taštička, ktorú som podľa vlastných plánom nechal ušiť. V nej je odložené najnutnejšie náradie, náhradná duša, sťahováky, lepiaca súprava, izolepa a mnoho iných užitočných vecičiek. Masívny zadný nosič je pôvodne určený pre horské bicykle a preto je upevnený trochu netradične, no nesmierne pevne o kostru bicykla. Zadná prahadzovačka je chránená železným oblúkom. Dvojšajba značky MICHE sa točí v zapúzdrenom náboji, tým sa eliminujú problémy s ločkaním a s ložiskami. Počas výletov používam na pedáloch košíky. Hlavne pri jazde hore kopcom sa mi potom ide akoby som mal druhý pár nôh. Kostra je značky PUCH (dúfam že sa už lámať nebude), kúpil som ju v r. 98 a tento bicykel vznikol hlavne premontovaním súčastí zo starého bicykla.
		Nový - pretekársky bicykel. Tento má s dvoma predchádzajúcimi len málo spoločného. Rád sa na ňom preháňam po dobrých cestách, keď nepotrebujem niesť batožinu. Je tichý, ľahký a rýchly. Na natlakovaných tenkých kolesách sa ide ľahučko - ako po koľajniciach. Jednozubové rozostupy na osemkoliečku, polohové páčky, zosúladený chod všetkých súčastí, nohy pevne zovreté v košíkoch a účinné brzdy - to všetko prispieva k tomu aby som mohol schuti počúvať svišťanie vetra v ušiach a vychutnávať si rýchlosť.

Moje prvé kolesové vozidlo som dostal ako 10-mesačný. Bol to takzvaný pavúk - pohodlne sa v ňom sedelo a ja som veselo fujazdil po byte. Prahy na dverách som suverénne a s ľahkosťou prekonával.
Keď mi bolo 1,5 roka presadol som na trojkolku. To už bol poriadny stroj! Točiac volantom som si to žíhal po Medickej záhrade - bol som ešte ťahaný za šnúrku. :-)
Trojročný som absolvoval prvý cyklistický výlet. To bolo už na novom bicykli. Bol to malý bicyklík, s pomocnými kolieskami. Bývali sme v starom meste, neďaleko Justičného. Odtiaľ som prekonal závratnú vzdialenosť - až do sadu Janka Kráľa a späť! Sused vraj tomu nechcel veriť: "To by musel pol kila mäsa zjesť!"
Na šieste narodeniny som dostal "veľký" detský bicykel. Krátko na to som na ňom prešiel prvé kilometre bez pomocných koliesok.
Písal sa rok 1990, keď sa uskutočnil prvý zahraničný výlet: Bratislava - Hainburg - Bratislava. Ako trinásťročný som "zdedil" otcov favorit. Bol mi síce hrozne veľký, ale postupne som dorástol. Bicyklovať som začal stále viac a viac...