Oblasť River Falls, jej comunity center, blízky národný park a knižnica

Odhliadnuc od miestnych výnimočností je ráz okolia ovplyvnený celkovou štruktúrou amerického systému osídľovania. Keď v šesťdesiatych rokoch každý túžil žiť v meste, teraz je tomu naopak. Trend je bývať ďalej od mesta, v pokojných častiach nazývaných suburbs - v tichom prostredí s kopou zelene. Tieto suburbs sa tiahnú mnohé míle od Washingtonu DC a tak je skoro nemožné určiť hranicu, kde sa končí mesto.  
 

Ulica

Rozsiahla oblasť, v ktorej býva ujo Randy sa nazýva River Falls a nachádza sa v lesnatom a mierne kopcovitom teréne. Po celej oblasti ste mohli blúdiť labyrintom ulíc, na ktorých ste stále videli len a len rodinné domy.  
Po tejto spleti ulíc sme nabehali desiatky či stovky míľ. Uvideli sme rôzne kategórie postavených domov. Tie najlepšie mali vlastnú prístupovú asfaltku a rozsiahly pozemok naokolo.
 

Schoolbus

Nemálo krát sme sa stretli s jednosmernými ulicami, ktoré sa končili väčším či menším kruhovým objazdím, okolo ktorého boli dokoliečka postavené domy. Vyzeralo to veľmi pekne a zaujímavo, ale časté používanie takýchto uličiek vedelo náhodného cyklistu, akými sme boli my, riadne domotať. Vždy, keď sme do takejto uličky zablúdili, museli sme sa vracať tou istou cestou späť a úporne hladiť správnu cestu. Krivené ulice a rôzne horekopce a prevýšenia nám orientáciu neuľahčovali. No vďaka tejto členitosti ste mohli vždy objavovať nové, netradičné tvary a spoznávať rôzne zákutia (alebo sa stratiť ako to párkrát s potešením urobil Marek, pričom aj zmokol).  
 
Comunity center  

Ulica

Asi 1.6 míle od domu sa nachádzal športový areál, ktorý nazývali Comunity center. Ľudia, ktorí sa v ňom zaregistrovali, mohli využívať jeho pestré služby ako hranie tenisu, baseballu, sockeru alebo plávanie v bazéne. Tiež sa tam z času na čas konali pikniky a štartoval odtiaľ 4-júlový sprievod. Nechýbalo veľké parkovisko a pieskovisko s preliezkami nielen pre deti.  
 
Najčastejšie sme sem chodili hrávať s ujovými deťmi baseball a tenis, s bratom sme chodili hrať futbal. Boli sme len dvaja a tak sme sa mohli cvičiť v kopaní jedenástok, alebo len tak kopať loptu. Raz sme ju odkopli až do bazénu.  
Tiež sme hrávali tenis. Raz za čas sme schytili rakety a poďho na kurt. Povrch bol z akejsi zvláštnej gumy, ale nešmýkal sa a loptička sa na ňom odrážala. Niekedy až príliš, lebo pri našej hre ich zopár skončilo za plotom v lese a zopár znovu v bazéne.  
Pri zbieraní loptičiek za plotom (ktorých sme tam našli dvakrát viac ako sme tam sami prestrelili) si bolo treba dávať pozor na zdraviu nebezpečnú rastlinu Poison Ivy. (Do kelu, to sa dozvedám až teraz, keď to čítam po tebe?! Kde si?!!) Vlastne si na ňu bolo treba dávať pozor všade, aj v záhrade. Keď ste sa jej prvýkrát dotkli, nič vážnejšie sa nestalo. Pri druhom dotyku však mohla nastať zvlášť prudká reakcia na jej jed a pri neprivolaní lekárskej pomoci ste dokonca mohli aj scípnuť.  
 
Billigoat Trial  

Billy Goat Trial

Asi na dvadsať minút cesty bicyklom od ujovho domu sa na neveľkom území, v povodí rieky Potomac rozprestiera národný park. Jeho dominantou boli vodopády a krásna príroda popretkávaná turistickými chodníčkami. Ten najdlhší z nich niesol meno Billigoat Trial a vinul sa tri míle od spomínaných vodopádov popri rieke Potomac.  
S bratom sme neváhali túto "kamzíčiu stezku" opáčiť. Bicykle sme odložili pri domčeku správy parku. V ňom sa nachádzalo múzeum C&O Canal, ktorý sme si zbežne prezreli a potom sme zmizli v lese.  
Kráčali sme po mäkkej pôde pokrytej vrstvou ihličia a listov, preskakovali konáre a plašili tucty veveričiek, ktoré do nás hádzali vylúskané oriešky. Vdychovali sme vlhký, ťažký vzduch a stonali v dusnom teple. Tu vyšiel chodníček na skalný útes. Uľavilo sa nám, keď nás ofúkol slabý vetrík a pod útesom zašumela rieka trieštiaca sa na perejách.  
Na útese sa Matúš vydal na malú exkurziu a mal problémy s návratom.  
Ďalej pokračoval chodník po mohutných skalách. Skákali sme po nich naozaj ako kamzíky. Sem tam sme narazili na menšie jazierko, v ktorom sa liahli žabky. Potom zbehol chodník dolu k rieke, kde sme v pieskovej zátoke hľadali mušle. Bol odtiaľ krásny výhľad na kaňon a jeho skalné útesy, ktoré počas miliónov rokov vyryla do terénu rieka.  
Riedkym lesíkom a štveraním po útesoch sme postupovali ďalej a nakoniec sme vyšli na hrádzu C&O Canal. Kráčajúc po nej a pozorujúc rôzne vtáky a korytnačky sme sa dostali naspäť k správe parku, kde sme mali odložené naše bicykle.  
 
Potomac  
Bolo najbližšie malé centrum, v ktorom sa nachádzali obchody, čerpacia stanica, knižnica a krvná banka.  
Veľmi sa nám páčilo, že do Potomacu viedol cyklistický chodník. Nemuseli ste tak dávať na ceste pozor na autá a mohli ste sa viac venovať okoliu. Nikdy nezabudneme na srnky, ktoré sme neraz na tejto cestičke stretli, a ktoré sa nám nikdy nepodarilo odfotiť. Taktiež nám nedá zabudúť na bohaté domy, ktorých vstupný areál zdobili nízke murované brány so zakvitnutými skalnými ružami. Trávniky okolo nich boli nakrátko pokosené alebo ich práve strihal záhradník.  
 
Knižnica  
Knižnica v Potomacu sa stala našim obľúbeným miestom hlavne vďaka rýchlemu prístupu na internet po pevnej linke. Našiel sa v nej aj pekný výber časopisov, videokaziet a samozrejme kníh, ktorých sa dal požičať neobmedzený počet. Na identifikáciu slúžila karta s čiarovým kódom, ktorý bol aj na knihách. Administratíva spojená s požičiavaním kníh bola takto strašne jednoduchá.  
Knižnicu sme často navštevovali, aby sme sa oboznámili s politickým dianím u nás - práve sa chystali voľby. Čítali sme sme a browsili po stránkach politických strán a nezapreli sme sa ísť aj na stránku HZDS.  
Keď to brat znovu riskol, prihodilo sa mu niečo unikátne.  
 
Chat s Mečiarom  
V predvolebnom období si asi pán premiér dal záväzok, objavovať sa z času na čas na webčate na stránkach HZDS. Považoval som to za mimoriadnu náhodu ho tam stretnúť. Napriek tomu, že pod hocakým menom sa môže prihlásiť hocikto, verím že to bol on. Odpovede na otázky tomu nasvedčovali. Pam mi verila a bola celá vyjavená. Randy sa tváril dosť nedôverčivo, že som len tak na čate stretol slovenského prime ministra...  
Mečiara som napokon stretol na onom čate aj po druhý krát. Priebeh diskusie som kopíroval cez schránku do textového súboru, ktorý sa zachoval dodnes.