začiatok   <<   3. deň   >>

17.9.2002 – Utorok

Vyrážame o pol siedmej. Je stále tma a strašná kosa. Potrebujeme sa dostať do Oaklandu, kde o ôsmej prichádza Greyhoundom Vlado. Premávka je už teraz celkom slušná. Napájame sa na diaľnicu, prechádzame cez San Jose a rozospato ideme dlho dlho smerom na sever po širokej diaľnici plnej svietiacich áut vinúcou sa touto priemyselnou oblasťou. Spoločnosť nám robí ranné rádiové vysielanie.

Sme v Oaklande

Trochu sa motáme po Oaklande, no nakoniec celom rýchlo nachádzame stanicu Greyhoundu. Nuž, je v dosť zlej štvrti. Kadejakých čudných ksichtov je tu nadpriemer.
Kvôli mojej časovej opatrnosti máme ešte chvíľu voľna, preto beháme autom po meste. Nakupujeme v čínskom veľkoobchode, kde predavačka nevedela ani slova po anglicky.
Prichádzame naspäť na stanicu a čakáme Vlada. Nedopatrením sme stretli najprv akéhosi Jozefa, ale potom prišiel aj pravý Vlado.

Vlado býva pri Liptovskom Mikuláši a chodí na elektrotechniku do Košíc. V Amerike je už opakovane a zakaždým na severe, v štáte Washington, neďaleko Seattlu, kde robieva bussera v istej reštaurácii, chodí na výlety na Mt. Rainier a obdivuje zvuk helikoptér.

Do príchodu dievčat – našich ďalších dvoch účastníčok máme ešte 3 hodiny čas. Tankujeme na jednej starej rozsypanej mexickej čerpačke a brázdime ulice Oaklandu, domova Jacka Londona. Všetky domčeky tu majú len jedno poschodie.
Čas krátime prehliadkou univerzitného mestečka University of Berkley, Oakland. Je pekný teplý a slnečný deň a je tu príjemne a dobre.

Mirka a Maťa prichádzajú

Dievčatá prišli linkou JetBlue 115 celkom presne. Hneď sa nám "pochválili" koľko že v Amerike pribrali. Podľa nich hodne. Teraz sú z nich pekné bacuľky, ktoré sa veľmi neradi fotia.
Horšie je, že im chýba jeden kus batožiny. Jeden obrovský modrý kufor. Dosť nepríjemné, takto pred cestovaním. Zúfajú si, že k všetkým americkým peripetiám majú ešte aj toto.
20 minút spisujeme s pracovníkom formulár, beháme od jedného konca budovy na druhý a márne sa snažíme zistiť čo je s batožinou. Našťastie sa batožina napokon ukázala.

Mirku poznám z bicyklového výletu Akcia Východ 2000. Počas letného emailovania tu v Amerike nás napadlo, že by sme vlastne cestovať mohli spolu. Býva v Petržalke, študuje ekonomiku vo Viedni a spolu s Maťou pracovali v McDonald’s a ešte aj v jednom diaľničnom občerstvení v štáte Maryland, pár míľ severne od Baltimore, v mestečku Aberdeen. Martina je tiež z Bratislavy a chodí na Ekonomickú Univerzitu, tak ako ja piaty ročník na FHI, lenže účtovníctvo.
Dievčatám predstavujeme náš pekný Ford Windstar a smejeme sa už teraz, ako sa tam naša batožina poprace. Auto má sedem miest. Zatiaľ sme piati.

Poludnie v San Franciscu

František sa v San Franciscu už vyzná, nedávno tu strávil týždeň ako turista. Preto nám teraz robí šoféra a sprievodcu. Na prehliadku máme celé dnešné poobedie.
Cez Key Bridge za $2 vchádzame do Downtownu a uličkami sa predierame týmto zaujímavým mestom. Otvárame oči nad strmými ulicami. Zastavujeme na akomsi kopčeku a uveličení sa fotíme. Potom pokračujeme na Telegraph Hill, kde sa nachádza výhliadková veža Coit Tower. Odtiaľto je super pohľad na mesto, na San Francisco Bay, väznicu Alcatraz a predovšetkým na známy to most – Golden Gate. Páči sa nám tu.

Schádzame autom dolu a odparkúvame auto pod zatáčkami na Lombard street. Tento špeciálny úsek ulice je známy tým, že v strmej časti tu vybudovali serpentíny, takže autá tu prekonávajú množstvo zákrut na jednosmernej ceste dole. Je to zaujímavé, turistická atrakcia. Veľa ľudí včetne nás sa tu fotí. Na pešej vychádzke pokračujeme smerom doprava na prístav. Strmou ulicou, po ktorej sa preháňajú električky, poháňané lanom bežiacim pod úrovňou cesty, sa dostávame k prístavu. Máme pritom pohľad na záliv a ostrov Alcatraz. Ulice tu dosahujú sklon až 32°.

Prístav

Prichádzame k vode a vykračujeme si takom zahnutom betónovom móle. Popod Golden Gate prichádza obrovitánska nákladná loď. Zaiste je plná Číňanov.
Na prechádzke zálivom stretávame skupinku troch Slovákov, ktorí sú v končiacej fáze ich cestovania. Ako sa neskôr ukáže, cestujúcich Slovákov a Čechov nášho veku budeme stretať po Amerike na dennom poriadku.

Dostávame sa do rybárskej dediny Fischerman’s Wharf, kde je dosť turistov a obchodov s kadejakými darčekovými predmetmi.

Prechádzame na Pier 39, čo je turistická dedina vystavaná na pilieroch v mori. Najzaujímavejší sú tu mroži, ktorí okupujú asi tucet drevených paliet, plávajúcich na vode. Vydávajú hrozné zvuky, ešte horšie smrdia a stále medzi sebou zápasia, keď sa chce niektorý dostať na obsadenú paletu, alebo prekoprcnúť sa niekam inam. Zaujímavé, nápadité a poučné.

Volám na Lake Tahoe, no nedvíhajú. Potrebujeme dať Andrejovi a Janke vedieť, kedy prídeme.
Už sa teším ako budeme v aute, lebo už začínam cítiť chodidlá. To bude asi tými plochými nohami. Chceme si ešte pozrieť Chinatown, ktorý je najväčší v Amerike.
Do Chinatownu ideme už autom, ale ukazuje sa, že je ohromný problém nájsť free, teda zadarmo a voľné miesto na parkovanie. Uličky brázdime hodinu, kým nájdeme miesto, od ktorého musíme ešte 15 minúť šlapať cez kopec.

Chinatown

Hľadáme nejaký lacný čínsky bufet, aby sme si naplnili žalúdky, ktoré sa už hlásia o slovo. Nepoznáme však tie čínske špeciality, tak sa nám vyberá dosť ťažko.
Nakoniec sme v jednom takom bufete zakotvili, aj s predavačkou sa dalo trochu dorozumieť, tak sme si kadečo poobjednávali. Voňalo a chutilo to "všelijako", hlavne ten môj tanier, kde som naobjednával kúsok z každej tej haluze.
Toto pohostinstvo bolo dosť útle, čínska teta s veľkým smetiakom, ktorý vynášala na ulicu, sa ledva zmestila medzi stoly a pult. Čudné bolo tiež, že na nás tá spoza pultu stále civela. Museli sme jej pripadať, ako keby v Bratislave do pivárne u Matúša došla skupinka Číňanov a liala do seba Borovičky.
Spapkali sme pekne tie čudá a prechádzali sa po Chinatowne. Vážne zaujímavé: bielu tvár tu nevidieť, iba ak turistov. Policajti, vodiči autobusov, biedny ľudia, všetko len Ázijci. Aj nápisy sú len v čínštine. Ale aspoň sme mali prehľad kam ideme, lebo sme boli o hlavu vyšší.

Nočný Golden Gate Bridge

Vraciame sa k autu, nasúkame sa dnu a smerujeme ku Golden Gate Bridge. František to tu má už prekuknuté, tak nás priviedol na miesto s výborným výhľadom na most z juhozápadu. Pozorujeme, ako sa toto 3-kilometrové dielo z roku 1937, brána do San Francisco Bay, ponára do tmy. Romantický západ slnka, vlasy pofukované silným a studeným vetrom. Sme na pozostatkoch starej obrannej pevnosti.
Následne stojíme autom na parkovisku priamo pri moste a ideme na malú prechádzku po ňom.

Odchádzame zo San Francisca. Slnko zapadá a o chvíľu je tma. Čaká nás večerná cesta na Lake Tahoe, čo sú asi štyri hodiny smerom na východ.

Fotky - San Francisco

Cesta do South Lake Tahoe

Osemdesiatkou cestou, za vyhrávania československej muziky, sa dostávame do Sacramenta, hlavného mesta Kalifornie. Tu plynulo odbáčame na päťdesiatku do South Lake Tahoe. Super pritom slúži cruise control: na volante si tlačítkami nastavíte požadovanú rýchlosť, ktorú auto potom drží. Tlačítkami rýchlosť potom uberáte a pridávate podľa potreby.
Na nožný plyn auto zrýchli počas držania plynu, na stlačenie brzdy sa cruise control zruší. Najviac sa mi ale páči, keď dám nohu pod plynový pedál a potom cítim ako si auto samé pridáva a uberá, nadraďuje a podraďuje, všetko podľa potreby, len aby presne držalo zvolenú rýchlosť. Hlavne horekopcom je to sranda, keď sa auto "samé" rozbehne.

Medzičasom sme sa vystriedali a zavolali Andrejovi na Lake Tahoe. Už nás čakajú. S pribúdajúcimi kopcami Sierra Nevady získavame na nadmorskej výške, schladieva sa. Serpentínami prekonávame pár kopcov, za posledným pokračujeme po ľavej strane skalného brala a o jedenástej sa dostávame do mestečka South Lake Tahoe.
Tu sa zastavujeme pri moteli, v ktorom nás čaká Andrej s Jankou. Po vystúpení z auta nás prekvapuje dosť veľká zima.
Andrej je v USA už štvrtý raz, pracoval tu v kasíne ako cashier a v druhom jobe v kuchyni. Janka pracovala tiež v kuchyni. Obaja sú z Bratislavy. Janka chodí na Obchodnú fakultu EU a Andrej tak postriedmo na City University.

Malebné a veľké jazero Lake Tahoe, ktorého krásu ospevoval svojho času aj Mark Twain, sa rozprestiera medzi kopcami na hranici Kalifornie a Nevady. Na nevadskej časti sú kasína, a teda aj pracovné príležitosti. Tam chodievali naši kamaráti pešo z Kalifornie – z motela 3 minúty pešo.
Vraj tu na Lake Tahoe je strašné množstvo sezónnych Poliakov. Sú tu všade a v niektorých kasínach obsadzujú rad radom všetky pozície od kuchára cez krupiéra až po sekuriťákov. Keď tam vraj ideš a namiesto "Hi" počuješ zovšadiaľ len to typické poľské "chráj", tak ťa môže aj "drbnúť".

Spal som na izbe s poliakom Michalom a ešte s jedným típkom z Costa Rica. Vlado a Fero spali na ďalšej izbe a baby boli dole na izbe s Andrejom a Jankou. Mali sme to zadara: Andrej, Janka a František, ktorí tu boli celé leto sa tu už vyznajú.

Dnešné fotky


POKRAČOVANIE  >