začiatok   <<   4. deň   >>

18.9.2002 – Streda

Hodinky ma nezobudili, našťastie nejaká dobrá duša nechala nastavený rádiobudík a tak vstávame viac-menej plánovane, okolo siedmej.
Niektoré veci sme nechali na izbe, ktoré nebudú potrebné pri cestovaní a ani by sa hádam nepomestili do auta. Zastavíme pre ne cestou späť. V aute totižto nie je miesta nazvyš. Siedmy ľudia sa tam ako-tak popchajú, ale batožina je väčší problém. Kufor je široký asi pol metra a tak bude plný odspodu až hore. Batohy máme postojačky vedľa seba na šírku, a hore na nich sú menšie ruksaky. Keďže sa však zadné dvere celé otvárajú, tak má každý k svojim veciam celkom solídny prístup.

Potom pod nohy a dovnútra sme dali často používané veci, teda hlavne jedlo, foťáky, niektoré oblečenie a podobne.
Pozície sme počas cesty priebežne menili. Často však šoféroval František - dobrý šofér a špecialista na nočné jazdy. Ja som bol často vpredu vedľa, Andrej s Jankou boli často na ďalších dvoch sedadlách a úplne vzadu na troch sedadlách bývali často Mirka, Maťa a Vlado.
Dobre mi slúžil adaptér do zapaľovača auta, ktorý poháňal môj MP3 enabled CD Player, z ktorého kazetový adaptér sa šupol do autorádia. Takto sme mali počas celého cestovania veľa hudby, ktorá v aute znela veľmi obstojne! Najčastejšou muzikou bolo U2. Okrem množstva samostatných pesničiek sa ešte často púšťal Buty, Jarek Nohavica, Elán, Ivan Mládek, ale aj Ivo Jáhelka.
Adaptér tiež napájal nabíjačku na moju Lit-ion batériu do digitálneho fotoaparáta a keď ešte neskôr vysvitlo, že Maťa vláči so sebou notebook aj s napaľovačkou, nemohol som si ako vášnivý digitálny fotograf ani viac priať!

Maťa a Mirka sú vybavené veľmi dobe. Obe majú Minoltu DimageX – teda kvalitný 2MPX foťák, malý a hranatý, veľkosti úzkej škatuľky. Fotí dobre a dokonca zaznamenáva video. Dievčatá teda nahrávali jedna radosť. Aby toho nebolo dosť, Mirka mala 2 kusy tohto super foťáku (bude na Slovensku predávať). Maťa mala okrem svojho DimageX ešte aj ďaší - FUJI pre sestru.

Opúšťame Lake Tahoe

Nasáčkovali sme sa do auta, opúšťame motel na Lake Tahoe a vydávame sa teraz už v kompletnej zostave na cestovanie. No zastavíme sa ešte na chvíľu vo Wall-Marte. Treba pozrieť nejaké spacáky, aby sme mohli spávať aj v kempoch. Zatiaľ má spacák len Vlado a Fero.
Škoda, ponuka spacákov tu bola veľmi biedna, len kadejaké veľké nemehlá. Tak som si aspoň kúpil plastikový pohár a celkom šikovný ruksak za $17.

Odchádzame smerom na východ. Cesta sa zvažuje dole a my sa z kopca dostávame do údolia. Je to celkom zaujímavé, taká zmena oproti lesom na Lake Tahoe.
Po 395ke ideme dole cez Minden a Gardenvillde, kde stojíme vo veľkých potravinách. Načim sa trochu zásobiť pred návštevou národných parkov. Dnes chceme prísť do Yosemitov.
Na obchode je zvláštne to, že na kraji je celý rad výherných automatov. Hold, sme v Nevade. Neskôr budeme tieto slotmašiny stretávať na každom kroku, čerpacie stanice nevynímajúc. Gamblerstvo je v Nevade zákonom povolené. A tiež v indiánskych rezerváciách a na vode.

Nakúpil som nejaké tie konzervované tuniaky, hrudku syra, bagle, legendárne Donuts a získal som aj plastikový príbor.

Pokračujeme smerom na juh 395kou cez Topaz. Ideme údolím s lúkami a kravami, napravo sa týčia vrchy Sierra Nevady, ihrajúce krásnymi farbami.
Zaujímavé je, že v odľahlom meste kde sú len dve čerpačky, je benzín v oboch nad dva doláre. Kartel ako vyšitý. Prekonávame priesmyk Devils Gate a odbáčame doľava na Bodie Village.

Bodie Village – mesto duchov

K Bodie Village vedie kľukatá asfaltka pomedzi zaujímavé bralá, ktorá sa však znenazdajky v posledných míľach mení na zlú kamenistú a prašnú cestu. Napredujeme veľmi pomaly, ale aj tak sa zdá, že auto sa už-už rozsype na šrot.
Bodie je mesto duchov. Opustené zvyšky dreveného mesta, kde už nik nebýva. V predminulom storočí však tu život prekvital. Osemtisíc obyvateľov sa vŕtalo v zemi a ryžovalo zlato. Ide teda o zlatokopeckú usadlosť. Neskôr sláva zašla a prišiel aj zničujúci požiar.
Teta v búdke pýta na každého dolár, National Parks Pass neakceptuje. Tak sme jej povedali, že sme štyria, zaplatili a šli ďalej.

Pešo sme si prezreli dedinu a narobili kopec fotiek. Pripomína to skanzen. Je teplo a okolie je veľmi nehostinné.

Fotky - Bodie Village

Vraciame sa na hlavnú a dostávame sa vista point pred Mono Lake, takže dávame fotografickú pauzu. To všetci na 5-10 minút vyskáču z auta, chytia fotoaparáty, cvakajú všetko ako Japonci, občas prezrú informačnú tabuľu (ak je naporúdzi a nie ďaleko) a potom sa "unavení" nasypú naspäť do auta a pokračuje sa v ceste.

Národný park Yosemity

Zakrátko je odbočka doprava – východný vstup do Yosemitov. Cesta ide kopčekom dohora a potom vedie zarezaná v pravej strane strmých skál. To musím zastaviť a pokochať sa pohľadom mimo auta. Vážne je to krása, takáto veľká a pekná prírodná scenéria. Úplný raj, veľký veget!

Touto cestou s veľmi zaujímavým výhľadom sa dostávame hore na akúsi menšiu planinu, a to sme ohromení ešte viac. Neskôr sme sa zhodli, že toto bol naozaj silný zážitok: pekná modrá obloha, pod ňou žlto-zelená prírodná lúka pretkaná krivolakým zurčiacim potôčikom, sem tam vidno hlúčik ihličnatých stromov, vzadu sa začína les. Z lúky sporadicky vyčnievajú väčšie i menšie biele kamene a ďaleko po bokoch sa týčia veľké hladké bralá z takého bieleho kameňa. Už len indián uháňajúci na bizóne chýba k tomuto rozprávkovému pohľadu!

My ideme cestou uprostred. Vo vstupnej búdke nás víta šumná rangerka, dostávame informačné materiály obsahujúce mapy. Cesta už ide miernym dolekopcom, sčasti ihličnatým lesom. Občas sa vynorí

podobná rozprávková lúka, inokedy jazierko s odrazom hôr. Ozaj krásna príroda, človek ostáva bez slov. Veď tí Američania si to ani nezaslúžia.

Cesta sa vlní a my niekoľko krát stojíme, aby sme sa lepšie poobzerali na výhliadkových miestach.
Park je to veru rozľahlý a preto nám trvá ešte dobré dve hodiny pokým sa priblížime k jadru – Yosemite Village. Tu už ideme viac-menej lesmi.
Onedlho sa bude stmievať a v diskusii "Čo ďalej" sa vynárajú prvé rôzne názory. Ide o to, že kde budeme spať a čo sa dá stihnúť vidieť ešte dnes a čím by sme sa nemali "zdržovať" zajtra. V podstate sa jedná o to, či si pozrieť vec, v ktorej sme, trochu lepšie, alebo bez detailnejších pohľadov pokračovať ďalej, aby sme stihli navštíviť viacej rôznych vecí.

Niektorí oproti spaniu vonku uprednostňujú motel, kvôli sprche a teplu.
Vyťahujem tabačik-chytráčik, teda penaut butter v čokoládkach – Reese’s, a tu zrazu vysvitá že spanie v aute (ktoré som po mojich skúsenostiach z prvej noci považoval za najväčšie zlo) je priechodné. Tým sa nám veci zjednodušujú.

Ideme jednosmerkou cez Yosemite Valley a zastavujeme na parkovisku. Pozrieme zapadajúcim slnkom osvietený vrchol skaly Half Dome a potom na parkovisku dávame večeru a zároveň čakáme, kým bude osem hodín.
Po ôsmej v kempoch už vraj nebýva kontrola, tvrdí František. Má pravdu. Nachádzame si voľné miestečko. To sme síce potom na radu susedov ešte zmenili (ja som mal po návrate z umyvárky pocit že nám auto zmizlo), ale kontrola neprišla žiadna.

High Bear Activity

Zaujímavé sú železné skrinky, určené na odkladanie jedál, nápojov a kozmetiky. Nič voňavé nemôže ostať ani v aute, tobôž ešte vonku. Medveďov tu berú naozaj veľmi vážne. Ich aktivity sú tu totiž časté. Ak sa vám nejaký bude dobývať do auta kvôli potrave, dostanete mastnú pokutu. Všetko musí byť bezpečne uložené v skrinkách.
Chvíľu je treba podumať nad týmto zvláštnym kopulovitým stanom.
Vnútorná vrstva sa cez tyčky ani neprevlieka, ani nezaháčkuje, ale akosi divne omotávala motúzikmi dookola a o to sa zaháčkne potom háčik. Trvá nám hodnú chvíľu, kým na toto dôjdeme.

Potom v kúpelke dobíjam batériu do fotáku a niekomu som strašným spôsobom zhodil na zem celú nabíjačku, len tak baterky lietali. Niežeby sa nám v tej kose chcelo umývať, ale divné na amerických kempoch je, že ani nemajú žiadne sprchy.

V stane som nakoniec spal sám, na mojich kartónoch, oblečený vo všetkom a prikrytý požičanou dekou. Vonku boli Franta a Vlado vo svojich spacákoch a auto patrilo ostatným – teda našim trom dievčatám a Andrejovi.
Dvakrát teplo mi veru nebolo, hlavne nadránom. A dievčatá nakoniec spali každú noc v kempe bez deky a spacáku.



Dnešné fotky


POKRAČOVANIE  >