začiatok   <<   2. deň   >>

16.9.2002 – Pondelok

Ráno som dobalil veci, pozrel poštu a Pat ma vyhodila pri autopožičovni Hertz. Vidím, že od autobusovej stanice je to dosť ďaleko, bude teda treba vyriešiť potom nejako prepravu.

Problémy s požičaním auta

Hneď na začiatku vyvstali veľké problémy – moja karta sa z neznámych príčin nedá použiť! Myslel som teda, že je treba kreditnú a ja mám len debetnú. Nepriiíííjemneeééé! Až počas telefonovania s bankou vysvitlo, že mám denný limit $700, čo na $1200 nestačí. A platiť v hotovosti sa tu nedá. No čo teraz?!
Ďalší problém je vyššia cena – oných $384 nie je na celý výlet, ako mi povedala dávnejšie motáčka Pat, ale len na týždeň. Plus poistenie a daň. Teda namiesto osemsto, platíme 1200...
Našťastie sa platbu telefonicky podarilo s bankou zrealizovať, vyťukal som PIN na telefóne v požičovni a hotovo. Auto je požičané!
Obrovské šťastie som mal, že $2000 peňažný transfer na Slovensko, ktorý som zadal v sobotu, ešte nestihli v mojej banke zrealizovať. Inak by som jednoducho nemal potrebné peniaze (vinou vyššej ceny ako som čakal) a to by už bol teda skutočný problém.

Cool, tak mám auto! Zoznamujem sa s minivanom Ford Windstar a idem do UBOC zrušiť ten transfer. Počas cesty do Los Angeles zastavujem a volám Františkovi, že sa oneskorím. Nasleduje dlhá cesta po 405ke nudným L.A. a o jednej prichádzam podľa inštrukcií do Sherman Oaks (severozápad L.A.) a stretávam Frantu.
František je z Čiech, býva v Děčíne. Do Ameriky prišiel už veľmi skoro, koncom apríla. Pracoval v kuchyni na Lake Tahoe, kde sa aj spoznal s Andrejom a Jankou. Teraz tu v Los Angeles je na návšteve u jeho sestry, ktorá tu býva.

Do San Fransicsa po západnom pobreží

Pokračujeme po 101tke na západ, počúvame MP3ojky z discmana napichnutého na autorádio a vyprávame sa o Amerike. Prechádzame cez peknú Santa Barbaru, (býva tu napríklad Brad Pitt) a odbočujeme na cestu číslo 1.
Nasleduje vnútrozemie a to miestami až príliš sedliacke. Traktory, blato, úzke cesty, čierne kravy a polia. Dostávame sa na naozaj vedľajšie cesty. Sú tu zaujímavé vesnice ako Lompoc, Los Osos, či Los Alamos. Vidíme mexických roľníkov, ideme popri lesíku... až prichádzame do úplne starého a naozaj ošarpano-špinaváho mesta Guadalupe. Paža ako z filmu. Sťaby americký Lendak.

Znova sa dostávame na pobrežie a obdivujeme krásnu zátoku Oceano Beach. Pri Pismo Beach sa zastavujeme a robíme pár fotiek. Znova kúsok vnútrozemia a dostávame sa na Morro Beach. Pôvodne sme sa tu chceli oplaviť, ale keď sme okoštovali teplotu vody, rýchlo sme si to rozmysleli. Striedame sa za volantom a pokračujeme ďalej.
Prechádzame mestom Cambria, príroda sa mení, ihličnanov pribúda. Cesta sa zabára do vysokého skalného útesu. Ideme kľukatými zatáčkami. Napravo veľké kamenné bralo a naľavo Tichý oceán. Krásny výhľad...

Slnko však neúprosne zapadá. Našťastie vychádza veľký mesiac a jeho svit dosť pomáha.

Nuž je tma a my si to pobrežím žíhame jednotkou stále na sever. Zlé je, že benzínová nádrž je povážlivo prázdna a kontrolka už stresujúco svieti. V tejto krajine nie je ani živého človiečika, nieto ešte benzínovej pumpy. Len vysoké útesy po ktorých sa serpentínami predierame a naľavo tmavý oceán.

Vytúžená čerpačka neprišla ani v osade Big Sur, ale až v mestečku Carmel. V tomto meste je mimochodom starostom herec Clint Eastwood. Bolo už okolo desiatej a to sme už boli dosť hladní. Križujeme ulice po meste Monterey, rodisku spisovateľa Johna Steinbecka, a bezvýsledne hľadáme niečo vhodné pod zub. Nakoniec nám neostáva nič iné, len skončiť u obávaného McDonald’s.

Cesta pokračovala nočnou krajinou smerom na sever po jednotke. Zbehli sme dole do Santa Cruz, telegraficky kukli prístav a hľadali nejaký vhodný trávnik na prespanie. Nakoniec sme ale pokračovali ešte po sedemnástke smerom na San Francisco, aby sme sa ráno nezdržovali.
Cesta šla cez kopec, odbočili sme doprava do lesa, trochu prešli lesom a zastavili na akomsi štrkovom rozšírení cesty vľavo. Je polnoc a sme hlboko v lese.

Prvá noc

František spí vonku pri kolese, vo svojom spacáku. Je mu to pohodlnejšie a má to aj bližšie von pri jeho dnešných tráviacich problémoch. Ja zostávam v bezpečí auta. Zaspať sa mi vpredu nedá, tak sa onedlho vnútrom presúvam ako pavúk na zadné sedadlá, pričom som si nehorázne na opierke narazil rozkrok a v zápätí dostal hrozný kŕč do lýtka. Hrôza!
Ležiac bojujem s nepohodlným krátkym sedadlom a zimou. Keď konečne akosi zadriemkavam, zobudí ma hlasné klopanie na sklo a prudké svetlo baterky. Rozospato pozerám, čo sa deje a to nejaký ranger sliedi, čo je vo veci. Objasním mu situáciu a podávam doklady. Keď sa s nimi konečne vráti, podáva mi ich so slovami: "Marek, go back to sleep."

Dnešné fotky


POKRAČOVANIE  >