mlaco.sk
Naše cykloturistické výlety
- zážitky z ciest bicyklom doma i v zahraničí




Bicyklista na tento deň: Miso
Miso



Náhodný vtip:
Ide muž po džungli a stretne tlupu domorodcov.
A povie si:
- Tak teraz som v riti.
Vtom sa z neba ozve hlas:
- Zober ten kameň vedľa teba a hoď ho do náčelníka!
Muž neváha, zoberie kameň, hodí do náčelníka a zabije ho.
A z neba sa ozve:
- Tak teraz si už fakt v riti!

ďalší vtip

Vyber si kategóriu:
vseobecné, blondínky, počítače, sexuálne, ženy, škola, alkohol, hlody, múdrosti, zaujímavosti, všetky




Fly!





Dnes je štvrtok, 28. marca 2024.  Meniny má Soňa

Matus Laco  matus@mlaco.sk

Denník USA | Správy | Fotogaléria


Ja som v Amerike!!!

STRANA 2 1   2  

16.7.2003 21:32 - Matus Laco slovensko: 17.7.2003 03:32
V cera som dostal moj prvy defekt v Amerike. Je to sice uz druhy krat, co sa po tomto kontinente prehanam na bicykli, ale ostatne leto sa mi ziaden defekt neprihodil. Tento raz som si to, ako si vypocujete, vsetko bohate vynahradil. Udialo sa to na ceste z prace, nastastie na poslednom kilometri mojej ca. 20km jazdy. Pod kolesom nieco puklo, tak ako ked odide spic. Ani som sa nestacil obzriet na zadne koleso, a uz som citil ako sa mi rafik tvrdo dotyka povrchu vozovky. Neostavalo mi nic ine, iba bicykel s takymto slusdefektom domov dotlacit. Spravil som dobre, ze som si predvidavo kupil pumpu. Neurobil som ale dobre, ze som si nezobral z domu vulkanicke lepidlo na dusu. Ked som zhodil plast a vytiahol z vnutra plasta asi 4cm! dlhy kliniec, zizila na mna z duse riadna diera. Ta sa veru mojimi provizornymi samolepiacimi flekami, ktore som mal zo slovenska, asi nezalepi. Nuz ale vyskusal som to, dal dusu do plasta a zacal fukat. Netrvalo dlho, asi dvadsat stlaceni pumpy a pocusl som sycanie. Nic slavne. Obchody vsetky o takomto case uz zatvorene a zajtra o osmej idem do prace. Vybral som teda dusu, pozriet sa na  nekvalitnu flek a nafukal ju aby som videl ako fici. Ake bolo ale moje prekvapenie, ked som vedla nefuciaceho ! fleku nasiel druhu, o nic mensiu dieru. Ta vznikla ked kliniec perforovar dusu skrz na skrz. Prvy krat som si ju nevsimol. Postupoval som rovnako, dusu riadne vysmirgloval, trasucimi rukami prilozil slabo lepiaci samolepiaci flek, pritlacil a vlozil dusu do plasta. Nafukal a cakal. Po hodine dusa nesplasla co ma velmi potesilo. Rano som pre istotu hned isiel do pivnice pozriet bicykel. A ake bolo moje prekvapenie, ked dusa sfuknuta nebola! Cesta do prace prebehla v poriadku, aj spat.
Ked som odkladal bicykel do pivnice, pocul som zhora vyklepavanie masa. To uz som tusil ze Ivan chysta jeho specialitu, meso pripravene dakym specialnym sposobom, velmi chutnym. Bola to sucast oslavy mojich narodenin. Okrem blahozelani som dostal aj dake sladkosti. Mnam.



12.7.2003 00:23 - Matus Laco slovensko: 12.7.2003 06:23
Do downtownu (centra) bostonu patri aj chinatown. Nie je to chinatown ako v newyorku, velke a spinave. Skor je to stvt v ktorej sa sustreduju cinske restauracie a obchodiky. Tak predstavte si taku priemernu restauraciu, nic noblesne, ale taky lepsi priemer. Ked sa vchadza do jej priestorov, prechadzate okolo akvarii, v ktorych plavaju zivocichy z ktorych sa skladaju rozne speciality. Sedi sa tam za okruhlimi stolami, v strede ktoreho je sklnenena otocna platna, na ktoru kladu pokrmy. Kazdy za kruhovym stolom si moze platnu natocit k sebe, ked tuzi po nejakom jedle ktore sa nachadza na plati dalej od neho. Pokrm sa vacsinou zacina polievkou, ktora pripomina vyvar z kurata a kreviet. Plavaju v nej rozne biele kusky masa a obsahuje hrube biele rezance. Tazko povedat ci je to chobotnica, nejaka zelenina, ryba ci z kazdeho nieco. Jedla ktore neskor kladu na stol su naozaj rozmanite. Z tych exotickejsich spomeniem Lobstera, preparovane vnutro ustric, kusky chobotnic, zvlastne hribky na zelenine pripominajucej stonku z karfiolu a mnoho inych. Najdu sa aj mysi s hovedzim v chutnej sladko cervenej omacke, jemne nakorenene. Kto preferuje kura, najde jeho kusky namocene v nie menej chutnej omacke. Ked si myslite, ze vecera sa konci, prichadzaju dalsie mysi, na jednej z nich je ryba, vlastne iba jej do chrumkava upecena koza ktora tvori podlozku pod kusky jemneho, ako vata vyzerajuceho meska ktore tvoria jej vypreparovane vnutro. Tieto vatove lahodky su naviac prekladane roznou zeleninou a malymi hribkymi. Okrem mesitych jedal sa objavuje na tanieroch plejada salatov, z rastlin ktore som nikdy nevidel, ryza a rozne omacky. Chutne su aj jemne rolky z tenkeho cesta, v ktorych je syr a brokulici podobna zelenina, jednoducho z takej vecere nielenze odchadzate plne najedeny, ale naviac este s plnou taskou nezjedeneho jedla co vam zabalia pre zobratie domov.
A preco o tomto pisem? Lebo stvrtok bol naozaj zaujavy den. Ked som rano isiel bicyklim do velkoobchodu na interview, este som nebol celkom rozhodnuty aka ci bude taka praca vo velkoobchode pre mna vyhodna a zaujmava. Mal som na to malo infromacii. V pocitacovej firme, v ktorej som bol zatial dva dni som si teda vypytal doobeda volno, aby som mohol absolvovat interview. Interview pozostaval z troch stupnov. Na kazdom z nich sa somnou rozpraval niekto iny, pytal sa ma mnozstvo otazok typu ci chcem vela pracovat, ci si myslim ze som zodpovedny, ci chodim na cas a podobne otazky na ktore by bolo hlupe hovorit na seba nieco zle. Jeden z tych co som mnou robil interview mi odhalil, ze podstata mojej prace by bolo plnenie tovarov do regalov, co vyzera ako lakava, prazdninova oddychova praca. Nevyzerala tak ale ked povedal ze sa pracuje od druhej v noci do desiatej rana. A ze za vyssi nastupny plat $10 doarov (oproti standartu $8) budu pozadovat naozaj vysoky vykon. Napriek tymto nelakavim informaciam si nechavam zadne dvierka a robim sa akoby som tam planoval nastupit. Na tretie interview neprislo, lebo nevedeli zohnat zodpovednu osobu tak mi povedli ze mi este zavolaju. Fajn, idem domov a z posledneho zbytku chleba si pripravujem sendwitch do pocitacovej firmy.
Pocitacova firm sa nachadza vo Walthame, co znamena asi 50minut cesty bicyklom, ked sa ponahlam tak zatial najlepsi cas 40minut. Odhadujem ze to moze byt okolo 20-22km. Cesta tam je prijemna a ubieha rychlo. Okolie tvoria vacsinou lesy, alebo oblasti s riedko zastavane. Kusok ide okolo rybnika, kusok ma dokonca cyklisticky chodnik. Len poslednych 5km ide cez hustesie osidlenu oblast, ktora by sa dala prirovnat k okrajovym stvrtiam bratislavy.
Praca sa nachadza v budove, ktora vyzera odvonka dost uboho. Vnutri je to plnohodnotene zariadena kancelaria s klimatizaciou, chladinckou, mirkovlnkou a pinnbalovym hracim automatom. Ja som dostal pocitac, vynikajuci monitor (19" dell trinitron) a casom by som mal dostat kluc od kancelarie a azda aj telefon. Moja praca zatial pozostavala v jednoduchych upravach html kodu - aktulizacia niektorych stranok a z testovania finalnych verzii stranok. Napriklad hladanie chyb, testovanie pod roznymi prehliadacmi a napriklad aj pod macintochom. Jedna stranka bola v inych prehliadacoch uplne domrvena, takze mojou ulohou bude pravdepodobne napravit to. Dalsia uloha bude naprogramovat knihu navstev vo visual basicu, s cim sa potrapim trochu viac nakolko som vo visual basicu doteraz nic nerobil.
Sef, celkom prijemny chlapik ako sa zda, ma prekvapil vo stvrtok hned dvakrat. Najprv mi vypisal sek za prvy tyzden mojej prace. Kedze piatok robim vo Valvoline I. Oil change, vytlacil mi ho a podpisal uz vo stvrtok. Za dva a  jeden neuplny den vyskocila na seku cifra $294, co ma potesilo. Vlaste dostal som moju prvu vypatu v amerike, a to este ktomu bez toho aby som musel vyplnovat appliation, podpisovat zmluvy, udavat moje SSN a absolvoval niekolkostupnove interview. Druhe prekvapenie uz asi viete o com bolo - pozvane na firemnu veceru v cinskej restauracii. Z leftovers ktore som priniesol domov sa moji spolubyvajuci velmi tesili a este viac cudovali ked vydeli co nesiem. Ale chutne som sa najedol este dokonca aj tento vecer v piatok, den nato. Musim este aspon kratko spomenut moje cestovanie na bicykli. Z walthamu do centra bostonu som sa dostal velmi rychlo, mozno este aj rychlejsie ako niektory kolegovia ktory odisli z prace skor ako ja. Cesta isla povedla rieky, a co je najzaujmavejsie vosiel som do Bostona na miesto, ktore mi bolo dvoverne zname z predoslich prechadzok. Pomaly sa zacinam teda v meste orientovat a zacinaju mi jedlntlive jeho casti a celky a cesty zapadat do seba. Cestou som pokracoval celym bostonom, najprv cez obytne stvrte, potom cez stvrte obchodov, postupne az do centra ktoremu dominovali vyskove budovi a neskor chinatown. Bicykel som si nechal pred restauraciou postrazit cernochovi za 75 cenotv, ale bol este aj zamknuty pre istotu. Po dlotrvajucej veceri som sa domov odviezol aj s bicyklom metrom, posledny kusok som isiel domov. Piatok rano som skoro vstaval do roboty, zaspal som ale nastasite sa sam od seba zobudil uz o 7:00. Do roboty som ale nestihal a isiel velmi rychlo. Za rekordnych 16min som prisiel do roboty nacas. Dneska som uz vymenil aj par olejovych filtrovl, doplnanie oleja a ine mensie cinnosti uz robim automaticky. Z roboty som este svihal na stretnutie s americanom davidom. Na stretnuti, v jednej kaviarni kde ho doucujem, som spociatku myslel len nato kedy sa konecne pojdem domov najest, neskor ale ako ukazoval jeho fotografie z chorvatska a slovinska zabudol som na hlad. Poznal miesta kade sme chodili jedno leto na bicykloch, krk aj cres. Fotky a pohladinece zo slovniska boli zase take nadherne, ze som si predsavzal ze Slovinsko treba niekedy navstivit na Bicykli. Po hodiene a pol sme sa rozlucili a mne uz nic nebranilo fujazdit takych 15km naspat domov. Este som skoncil so slovakom na biykloch do obchodu nakupit proviant a potom uz nic nebranilo pusit sa do zvyskov cinskeho jedla, uhladne zabalenych v papierovych skatulkach. Aj ked vcera z neho kamarati jedli vsetci traja, stale mi ostalo dost na plnohodnotnu veceru - nechal som sa aj odfotit takze bude to na fotke. Teraz uz je neskory vecer, kedy som sa dostal k pocitacu, zatra idem znovu na 9h do Valvoline a nedelu mam konecne volnu!!! V piatok cize dnes mam 10h sichty, co je dost vela ale ubhene to pomerne rychlo. Co mi manager ponukal pracu aj v nedelu, tu som radsej odmietol. Ved treba si aj oddychnut... Aj teraz uz idem radsej spat.



10.7.2003 07:28 - Matus Laco slovensko: 10.7.2003 13:28
Posledne dni som mal dost nabite, program od rana do vecera. Potom mi uz neostaval cas na pisanie dlhych textov, pocitac bol tiez okupovany mojimi spolubyvajucimi. Radsej som teda oddychoval a jedol. Vo stvtok aj v nedelu som pracoval v pizzerii. Uz som si tam pomaly zvykol a zacal sa v nej orientovat. Napriek tomu som stale hladal daku pocitacovu pracu, co som uz spominal. V pondelok som bol prvy den v novej robote. Je to firma, ktora vyraba webstranky pod systemom .NET. Ked som prisiel, tak mi dali monitor, pocitac, klavesnicu a vytvorili mi pracovisko. Hned som dostal emailovu adresu, konto na siety a ako som si nainstaloval vsetky potrebne programy (hlavne microsoft visual studio), mohol som zacat robit. Najprv mi trochu vysvetlili, ako tie programi funguju a aka je ich adresarova struktura na sieti. V stredu som bol uz druhy den v robote. Zatial som robil jednoduche ulohy, ktore si nevyzadovali ziadne velke programovanie, co som rad. Visual Basic neovladam a musim sa ho zajazdy naucit. Ale oni o tom vedia a rataju stym. Tato robota vyzera zaujmavo, platit ma budu $14 dolarov na hodinu. Napriek tomu sa idem este dnes na jeden interview do spolocnosti, kde som vypisoval application asi tak pred tyzdnom. Je to velkoobhcod s tovarom, nieco ako metro (treba mat clensku kartu pre vstup). Je to nedavno otvorene tak zahnaju ludi do vsakovakych volnych pozicii. Tak idem dnes na ten pohovor a uvidim ci ma viacej oslovi nejaka jednoduchsia robota alebo ci ostanem v tej pocitacovaj firme. Nevyhoda pocitacovej firmy je ta, ze je pomerne daleko, praca vo velkosklade je zase blizsie a je urcite lahsia - nemusim sa bat ze by na mna zazerali ze nieco neviem ako sa to moze stat v  tej pocitacovej firme. Takze som zbedavy a uvidim ako bude na tom pohovore dnes, ake pozicie mi ponuknu. Tiez s tym slovakom ked sme vypisovali do toho obchodu application, zaskrtavali sme skoro vsetky policka s cinnostami ktore ovladame, aby bola vacsia sanca ze nas zoberu - tak napriklad aj "fork lift operator" (vysokozdvizny vozik), tak som som velmi zbedavy aka pozicia sa nam ujde.



3.7.2003 00:23 - Matus Laco slovensko: 3.7.2003 06:23
Dnes vecer na ceste domov bicykom som sa zamyslal nad pracmi studentov v amerike. Ti, co robia plavcikov vyuzivaju najviac svoje oci. Pozoruju bazen ci sa niekto netopi alebo prilis nevystraja. Iny, ktory v San Diegu robia taxikarov na riksach pouzivaju vo svojej praci najviac svoje nohy. Slapu do pedalov o sto sest a prevazaju tucnych turistov kade tade. Ja v mojich oboch pracach najviac zamestnavam ruky. A co je zaujamve v kazdej z nich inym sposobom. V dielni kde menim olej, su  moje ruky casto spinave az cierne, ako dolievam do auta rozne technicke tekutiny, ci ako prstamy odkrucavam hlavicky na ventiloch. V druhej praci, naopak, musia byt moje ruky absolutne ciste kedze pracujem s jedlom. Casto este nadvovazok sa mi ruky paria v gumenych rukaviciach aby hygiena bola maximalna.
Dnes som doobeda zbehol ofotit dake formality, popytal sa v bankach po polatkoch za vedenie uctu a zasiel do velkoobhchodu kde prave zamestanavaju novych ludi vyplnit aplication. Isiel somnou aj Ivan. Cestou spat sme sa zastavili v zeleziarstve, a pomohol som mu vybrat zamok a retaz na bicykel. Kupil si hrubu klasicku ocelovu retaz a vysiaci zamok. Takato trochu extravagante ochrana bicykla pred ukradnutim ho vysla na necelych devet dolarov, co je o 11 menej ako moj znackovy zamok. Moj bol sice drahsi, ale da sa upevnit na bicykel a co je viac, zamkenem nim spolu predne aj zadne koleso na bicykli ktore su na rychloupinak. V inom cykloobchode kde som si cestou z velkoskladu kupil pumpu na bicyel som si zabudol helmu, tak som sa tam musel z poclesty domov vratit. Pumpa je velmi zajumava. Je mala, teleskipicka a z jej konca sa vysuva kratka gumena hadicka, ktora sa da lahko vytocit k ventilu. Ked sa jej koniec nasadi na ventil, staci preklopit packu a uz tam sama drzi. Pre drzanie pri fukani ma pumpa vytvarovanu ergonomicku gumenu rukavet, v ktora dobre sedi v dlani. Cela pumpa ma po dlzke asi 22cm. Najlacnejsia pumpa sa mi po dlzke do ruksaku nezmestila, tak som kupil tuto o 8 dolarov drahsiu za $20 dolarov. Stale lepsie tolko zaplatit ako ostat daleko od domu s prazdnym kolesom... A este ryhlou zmenou sa da pumpa prisposobit na fukanie galusiek a nie autoventilu, takze aj v tom je dobra. No ocakavam ze vo stvrtk by som mal dostat prvu vyplatu tak zakratko by moje prijmy mali vyrovnat moje vydavky tu v statoch.



1.7.2003 20:32 - Matus Laco slovensko: 2.7.2003 02:32
Vlastne pokym nemam fotoapatat, nemate ani predstavu ako tu byvam. Predstavte si ulicu, na ktorej su blizko seba postavene domy. Kazdy z nich je uzky a ma dve poschodia, niektore tri. Domy su z dreva a maju drevene steny vykladane drevanymi latkami. Natrete su na bielo, ruzovo, svetlozeleno - odtienami pastelovych farieb. Ja byvam v roznom dome, vchod ma z ulice, ale da sa prist do domu aj zo zadneho vchodu, a aj cez pivnicu. Na dolnom poschodi je 5 izieb a kuchyna, z coho su dve obyvacky. Take male ale su tie izby aj obyvacky.
V Nedelu, kedy som mal volny den, som doobeda vypisoval z internetu adresy internetovych studii a planoval cestu ako ich v pondelok obeham. Poobede som si spolu s Ivanom zahral s miestnymi domorodcami cernochmi basketbal na blizkom ihrisku. Potom som sa este ucil hadzat rugby loptu a vecer som isiel spat. V pondelok rano som najprv vyrazil na urad, kde som hrozne dlho cakal. Ale vyplatilo sa, dostal som SSN. Planoval som ist z uradu do mesta po tych studiach, ale sa mi dalo velmi ist na zachod tak som skocil domov. Na bycikli je urad, ktory je v miestom centre, ktore este opisem, vzdialeny od domu asi na 4-5 minut jazdy.
Doma ma cakal telefonat. Jeden ktory som dostal na odkazovac, a druhy kotry sa mi podaril uskutocnit. Rano som sa totiz skusal dovolat jednemu chlapikovi, ktory sa mi odpisal na mail. V nedelu vecer som totiz este pisal maily spolocnostiam, ktore som neplanoval v pondelok navstivit. Takze skusil som chlapikovi zavolat a uz som ho v office zastihol. Vysvytlo ze ide o programovanie aktyvnych stranok v ASP. Stretnutie u neho v sidle firmy mam dohodnute na buduci pondelok. Druhy telefonat, ktory som obdrzal na odkazovac bol od manazera pizzerie, v ktorom sa ma pytal ze ci mozem nastupit dnes, v pondelok o 17:00. Zavolal som mu spat a potrvrdil to. Uz som sa raz snim v pizzerii stretol. Povedal mi ake oblecenie si mam kupit ked nastupim. Takze z programu obehat internetove spolocnosti sa nakoniec stalo hladanie ciernych nohavic, topanok a bielej kosele. Bicykel mi  vydatne pomohol a do 2,5h som uz vsetko mal. Vsetko ma to vyslo na $60, ale cert to ber. Topanky urcite vyuzijem aj doma. A nohavice ked sa nezaspinia tiez. Ledva som to pokupil a uz som sa vydal znovu bicyklom na cestu do pizzerie. Pizzeria sa nachadza asi 45 minut cesty bicyklom v jednom obchodnom centre, asi ako pollus len vacsom. Pizzerie je vlastne nieco ako mcdonnald, len tam pecu pizzu. Takze uz som prvy den v pondelok pracoval, a cely cas som rozmyslal nad tym, ze ci sa im na taku pracu nevykaslat, ked my chlapik v telefone povedal ze najprv zacnem u nich parttime, a ak sa osvedcim tak maju tolko roboty ze kludne budem moct robit full time. Ale radsej idem nato opatrne a budem pracovat aj v tej pizzerii, keby z tej prace pocitacovej nic nebolo. Este ma pocitacova praca tu nevyhodu, ze je 1h ak nie viac bicyklom, este presne neviem lebo som tam nesiel.
Praca v pizzerii prvy den bola lahka, iba som sa zaucal. Najviac ma prekvapilo, ze na konci dna, o pol deisatej ked zatrvali, zvysne pizze (nakrajane kusky) supli do kosa na odpadky. To mi nedalo, a hened som ich zopar vytiahol a doniesol domov kamaratom. Nabuduce ich budem brat este skorej ako ich supnu do toho kosa. V utorok som skoro rano vstal najedol sa a isiel do prace v VOIC (valvoline istant oil change). Pracoval som 10h az do 1800, a teraz som koncene doma najedeny a osprchovany. Takze ak to zhodnotim v celku, je druhy tyzden a mam dve prace. Je to do urcitej miery uspech, su ludia ktory nenasli poriadnu pracu ani po tychto dvoch tyzdnoch. Na strane druhej lutujem ze nemam daku lepsie platenu pracu. Ked som si robil vypocet, tak mi vychadza ze aby som sa vratil domov bez dlhov, mal by som pracovat dva mesiace po 60h tyzdenne, ak budem dostavat $8 dolarov na hodninu a nebudem kupovat ziadne ine veci okrem jedla a ubytovania. Teraz mam v autodielny 29 a v pizzerii 27h do tyzdna, takze neda sa povedat ze by som bol velmi spokojny. Zatail to vyzera tak, ze budem rad ak sa domov vratim bez toho aby som este niekomu ostal nieco dlzny z toho co som si pozical....



28.6.2003 18:51 - Matus Laco slovensko: 29.6.2003 00:51
26.06.2002 Sobota
Dnes aj vcera som pracoval. Cely den, od rano do vecera v autodielny na vymenu oleja. Do roboty aj z roboty chodim na bicykli. Asi 80% cesty je po bicyklovom useku a cez park, co je velmi vyhodne. Do prace sa dostanem za 20 minut, je to zvacsa dole kopcom, domov mi to trva do 30minut, lebo som aj hladny, aj unaveny, aj je to hore kopcom. Vcera som znovu doucoval Americana Slovencinu, inac vola sa David. Dozvedel som sa, ze je velmi dobry kamarat s jednou ucitelkou, ktora ma ucila na gymnaziu - rakuska lektorka Susana Soels. Poznal aj inych lektorov,
ale tych uz menej. Na stretnutie doniesol mapu a ukazoval mi kde vsade bol. Dost miest navstivil na slovensku, pobehal vestko azda okrem vychodu. Potom som ho este naucil porekadlo kto prvy pride ten prvy melie, zobral som $10 dolarov za hodinu, rozlucili sme sa a isiel som domov. Tento vecer vari pre zmenu Ivan, ma daky jeho oblubeny recept na kare tak som zbedavi co sa z toho vykluje...



28.6.2003 18:50 - Matus Laco slovensko: 29.6.2003 00:50
26.06.2002 Sobota
Dnes aj vcera som pracoval. Cely den, od rano do vecera v autodielny na vymenu oleja. Do roboty aj z roboty chodim na bicykli. Asi 80% cesty je po bicyklovom useku a cez park, co je velmi vyhodne. Do prace sa dostanem za 20 minut, je to zvacsa dole kopcom, domov mi to trva do 30minut, lebo som aj hladny, aj unaveny, aj je to hore kopcom. Vcera som znovu doucoval Americana Slovencinu, inac vola sa David. Dozvedel som sa, ze je velmi dobry kamarat s jednou ucitelkou, ktora ma ucila na gymnaziu - rakuska lektorka Susana Soels. Poznal aj inych lektorov,
ale tych uz menej. Na stretnutie doniesol mapu a ukazoval mi kde vsade bol. Dost miest navstivil na slovensku, pobehal vestko azda okrem vychodu. Potom som ho este naucil porekadlo kto prvy pride ten prvy melie, zobral som $10 dolarov za hodinu, rozlucili sme sa a isiel som domov. Tento vecer vari pre zmenu Ivan, ma daky jeho oblubeny recept na kare tak som zbedavi co sa z toho vykluje...



26.6.2003 17:12 - Matus Laco slovensko: 26.6.2003 23:12
26.06.2003 Stvrtok
Dneska som obehol dva bufety, v ktorych som sa planoval zastavit a absolvoval jeden pohovor v perzonalnej agenture.
Do tej agentury mi poradil ist ten american ktoreho doucujem
slovencinu a odkazal ma na kamaratku ktora mu tam robi. Ked som tam prisiel, zavalili ma takou hrbou papierov na vypisovanie a podpisovanie, ze som im povedal ze to nie je presne to co som si predstavoval. Totiz v jednej inej agenutre im stacilo moje resume a kontakt na mna, a to bolo vsetko. Tak tie papiere som im vratil nevyplnene a porozpraval sa snimi, ze moje resume maju a ked budu potrebovat webdesignera, budu vediet na koho sa obratit. Ta agentura sa ajtak zameriavala skor na pracovnikov do kancelarii, takze to ani velmi nevadilo. Inac kancelariu mali vo velmi dobre zariadenej budove, v centre bostonu. Vstupna hala bola sami mramor a pozlatko, samotna agentura sidlila na tretom poschodi.
V jednom z bufetov do ktorych som isiel potom bol manazer na dovolenke, tak som tam nic nevybavil. Posledne ked som snim hovoril mi povedal, ze ma chce definitivne zamestnat, ale musim mat SSN. A to som prave dnes dostal. V druhom bufete som bol uspesnejsi. Sice manazer si myslel ze mozem robit full-time, co nebola pravda. Dal som mu moj rozvrh kedy mam druhu pracu a do konca tyzdna by mi mal dat casy kedy budem pracovat u neho. Je to taky bufet kde pecu pizzu a predavaju vseliake talianske speciality. Odfotim ked budem mat fotoaparat. Do prace si vraj musim kupit cierne topanky, bielu koselu a cierne nohavice. Zatial to je najlepsia robota co mam, uvidim co sa este vyskytne.



23.6.2003 19:05 - Matus Laco slovensko: 24.6.2003 01:05
18-6-2003 Streda
Dnes rano som si kupil bicykel a podvecer urobil malu prechadzku po okoli. Isiel som smerom do mojej roboty, ale nepouzival som mapu, snazil som sa tam prist bez jej pomoci. Takto som isiel asi aj 5km, ked sa zacalo sciernovat. Vsade na okolo nebolo bieleho cloveka, vsade sami cernoch. Bal som sa normalne zastat a mapu vytiahnut, len som zmenil smer a isiel dalej ze sa z tej stvrte nejako dostanem. Ale cim dalej som isiel, tym to bolo horsie. Nakoniec som musel zastat a zorientovat sa na mape. Potom som uz vedel kade lahsie sa odtial dostat. Naspet od mojej roboty, kam som sa isiel pozriet, mi to uz s pomocou mapy trvalo len 25 minut.

19-6-2003 Stvrtok
Prvy den v robote bol zaucaci. Manager mi povedal, ze to bude nudny den, ze vsetko co budem robit je pozerat sa. Robim v dielni, kde rychlo vymienaju autam olej. Podoba sa na cerpaciu stanicu, kde z jedej strany auta prichadzaju z druhej odchadzaju. Na aute sa pracuje odspodu a odvrchu. Technici hore kontroluju hladinu a kvalitu vsetkych kvapalin, technik dole kontroluje a meni olej motora, prevodovky a diferencialov. Po hodine pozerania, ked mali naval aut, som zacal pomahat dofukovat kolesa. Aj to skontroluju na kazdom aute ktorom pride. Zaujmave je ze vsetko na aute robia rychlo. Dokonca skontroluju klinovy remen, a ak je zly tak ho do 4min vymenia. Tiez rychlo vymenia olej, nefunkcnu ziarovku, chladiacu kvapalinu.
Po siestych hodinach som isiel dost unaveny domov. Cesta 'domov' ide popri jazerach, okolo ktorych pobehuju ludia a okolie je tam velmi upravene. Cesta pokracuje popri arboretu, nejakom parku. Takze nejde cez ziadne gheta, skor cez lepsie polozene strvte. Na ceste je pritom vyznaceny pruh pre cyklistov. Takze chodit do roboty na bicykli nebude problem.
Znovu do prace mam ist v sobotu, tiez na 9hodin takze piatok mam volny. Trochu si doobeda oddychnem, potom pojdem zohnat zamok na bicykel, a ak sa mi podari na dnes dohodnut, pojdem doucovat toho americana slovencinu, s ktorym som sa skontaktoval este na slovensku.

20-6-Piatok
V piatok som mal volny den. Isiel som s dievcatmi do centra Bostonu, pozriet si Faunei Hall, ale aj hladat pracu. Dievcata mali stastie, lebo pracu nasli a nastupuju v utorok. Ja som akurat vypisal par prihlasok. Presli sme centrom az k spominanej Fauney Hall. Uz som tam bol pred piatimy rokmi, tak mi to vsetko bolo zname. Vysvetloval som dievcatam, ze prave tam vyhlasali anglicke kolonie odpor anglicku a ine zaujmavosti. Potom sme isli do budovi quincy market hladat stanok so stiplavou omackou. Zial sme ho uz nenasli a tak som o stiplavej omacke mohol len hovorit. Trochu sme sa este poprechadzali mestom a isli spet. Doma som sadol na bicykel a isiel pobehat okolie. Nasiel som dalie shopping centrum. Vyzeralo ako tesco o 50rokov. Cele bolo vysuchane, poloosarpane ale stale funkcne. Ako stare ikarusy v bratislavskej mhd. Vecer sme sa vsetci isli prejst do parku - 'arnold arboretum'. Kazdy strom mal menovku kde mal napisane meno a miesto z kadial pochadza. Tak sme napriklad videli borovicu z japonska.

21-6-2003 Sobota
Prave som sa vratil z roboty, osprchoval a najedol a pisem tieto riadky. Do roboty som isiel na 8:00, vstaval som teda o siestej. Pozrel postu, najedol sa a vyrazil. Tentoraz som sa na ranajky riadne najedol, aby som nebol pocas dna hladny. V robote cas presiel dost rychlo. Znovu som fukal pneumatiky, umyval podlahu ale oproti minulajsku aj vymenil par vzduchovych filtrov a doplnil zopar kvapalin, olej ci vodu do ostrekovaca. Novacikou tu zaucaju naozaj pomaly.
Po praci som hral este pol hodinku s kolegami basketbal, lebo poprchalo a mal som do stretnutia este dost casu. Mal som sa stretnut s americanom, ktoreho mam doucovat po slovensky. Doniesol som mu aj knihu zo slovenska, ktoru chcel. Stretnutie bolo zaujmave, hovoril take veci o bratislave ktore som sam nevedel. Napirklad ze v Leberfingerovi bola za "sociku" skola pre kominarov. On stravil na slovensku 9rokov, ucil ako lektor na strednych skolach. Isty cas pracoval aj v kaviarni v British Council. Rozpravali sme sa asi hodinu aj pol. Rozpraval o Slovensku kde vsade bol, aj o chorvatsku. Ked videl ze som na bicykli a nemam helmu, povedal ze prave jednu nasiel - v den kedy ludia daju pred dom na ulicu veci ktore uz nepotrebuju. Isiel som snim az tam kde byva. Helma je trochu mensia, ale napriek tomu pasuje. Rozlucil som sa, lebo bolo dost neskoro a stmievalo sa a fujazdil domov. Za knihu aj prve stretnutie mi dal $20, co potesilo. Stretnutia budeme mavat ca raz do tyzdna po jednej hodine.

22.06.2003 Nedela
V nedelu som si doprial den odpocinku. Zobudil som
sa o siestej, ale prevaloval som sa v posteli az do 
siedmej. Potom som zasmeroval k pocitacu, kde som
stravil dve hodiny pisanim ponuk na pracu. Ani som
sa nenazdal a bol cas obeda. Dievcata skocili do obchodu, kupili kuracie prsia, cibulu, papriku, paradajku a pripravili vynikajuce kruca na balkansky sposob aj s ryzou. Mnam. Mnam. Pobede som sa planoval trochu prejst, ale prsalo. Vlastne prsalo stale od rana az do vecera a v noci bola burka.

23.06.2003 Pondelok
Za oblacneho pocasia som sa vybral do centra Bostonu. Pobehal som dost velke mozstvo restauracii a kaviarni pytajuc sa na pracu. Nadejne to vyzeralo akurat v jednej, kde ale chceli odmna Social Security Number. Skor ma zamestat nemozu, nech akokolvek chcu. Dufam ze ho dostanem co najskor. Z centra bostonu som presiel mostom, na ktorom je mimochodom muzeum vedy, az na druhu stranu rieky. Tam sa nachadzal obchod BestBuy, v ktorom som sa planoval pozriet na digitalny fotoaparat, ktory si chcem kupit. Na moje pocudovanie a potesenie sa obchod nachadzal v rozsiahlom mall-e, tak som mal moznost znovu chodit po obchodoch a pytat sa na pracu. Akurat v jednom fast-foode mi naznacili ze o dva tyzdne mozu niekoho potrebovat. Takze velka slabota. V Bestbuy som si obzrel fotoaparat. Celkom bol fajn az na maly LCD display. No ale este si nan trosku pockam...
Pokracoval som peso povedla M.I.T. spat do Bostonu. Kupil som si tam v bicyklovom obhchode zamok na biyckel a uplne zabudol skocit do druheho BestBuya. V tom prvom mi ponukli akurat poziciiu pri pokladnici. Ako som kupil zamok, tak som cely uchodeny sadol do metra a isiel spat domov. Prechodil som peso asi 30km, odhadujem. Este teraz ma bolia clenky. Doma som este skusil skocit do jedneho supermarketu, kde ponukali pozicie na nocne vykladanie tovaru, ale uz som nezastihol manazera obchodu. Teraz som konecne doma, namontoval som drziak zamku na bicykel na bicykel a teraz oddychujem. Obloha sa vycasila a svieti zapadajuce slnko.

STRANA 2 1   2  




www.mlaco.sk  ·  © Marek Laco 1998-2024  ·  mlaco@mlaco.sk