mlaco.sk
Naše cykloturistické výlety
- zážitky z ciest bicyklom doma i v zahraničí




Bicyklista na tento deň: Otec
Otec



Náhodný vtip:
Bojazlivý sa bojí pred nebezpečenstvom, zbabelý počas nebezpečenstva a smelý - až po ňom.

ďalší vtip

Vyber si kategóriu:
vseobecné, blondínky, počítače, sexuálne, ženy, škola, alkohol, hlody, múdrosti, zaujímavosti, všetky




Fly!





Dnes je sobota, 20. apríla 2024.  Meniny má Marcel

Dennik studentov v USA

On-line zapisky studentov, ktori sa nachadzaju v USA. Zmyslom tejto stranky je ulahcit komunikaciu cestovatelov s domovom a zaroven sprostredkovat zaujimave udalosti a postrehy z Ameriky ostatnym.
Ak si aj ty teraz v Amerike (pripadne inde v zahranici) a mas zaujem o prispievanie, si vitany, posli mail na adresu: usa@mlaco.sk, kde dostanes dalsie info.

Fotogaléria: Matus Laco
Fotogaléria: Marek Laco
Fotogaléria: Lukas Kicko

Tibor Duda | Matus Laco | Patrik Pajan | Vladimir Palcovic | Michal Krmencik | Marek Laco | Brano Marecek | Lukas Kicko | Marek Pivacek | Matus Pikali


STRANA 2 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12  

23.7.2003 21:33 - Matus Laco slovensko: 24.7.2003 03:33
Nadpis: O nocnej burke a cudujucich sa cernochoch.
Nocnou hodinou ma zobudil strasny lomoz. Blyskanie a hrmenie sprevadzal silny dazd. Ked burka odisla a rachot ustal, zaspal som a zobudil sa az rano. Budik zovonil o pol siedmej, to je cas kedy stavat do prace. Vykukol som z okna a zistil, ze stale prsi. Bude prsat aj ked pojdem do prace? Je to az o taku hodinu, to by mohlo prestat prsat. Jediac vlocky s mliekom stale pozeram von oknom, ale ziadne zlepsienie obloha neprinasa. Stale pada husty dazd. Co sa da robit? Je uz cas odist do prace, aby som neprisiel neskoro. Vytahujem z kosa (na recyklovanie plastov) prazdne igelitove tasky a duomyslene balim moj ruksak. Mam v nom oblecenie do ktoreho sa prezliekam ked pridem do kancelarie. Z kosa som vyhrabal este prazdnu dvojlitrovku a stale sledujuc dazd pobral sa do pivnice k bicyklu.
Vycarovat z dvojlitrovky predny a zadny blatnik si vyziadalo trochu rezbarskeho a viazackeho umenia, ale za desat minut bol uz bicykel vyzbrojeny do dazda. Otvoril som dvre na pivnici, vykukol von a na moje pocudovanie zistil, ze dazd ustal! Vyborne! Treba vyuzit tuto medzeru v oblakoch a rychlo sa vydat na cestu. Balim si este rychlo desiatu a uz tlacim do pedalov uberajuc sa smerom na sever. Sem tam padne na mna kvapka, ale vacsie strosti mi robia mohutne kaluze. Niekedy sa im uz neda vyhnut, a tak, radsej ako sa nebezpecne priblizit k autu, prechadzam cez ne. Blatniky pomahaju, i ked zadny je trochu kratky. Bez neho vsak by som mal chrbat premoceny uz po prvych piatich kilometroch.
O dalsej patalii s na ceste s prace, tentoraz s kolenami vam poviem az ked objasnim spomenutych cudujucich sa cernochov. V druhej praci, vo vymene oleja mam vacsinu spolupracovnikov cernochov. Ked akurat neprichadzali ziadne auta, iba sme sedeli a travili cas rozpravanim. Spytali sa ma, ze aku hudbu pocuvam. Namiesto siahodleho vysvetlovania ma napadla vyborna myslienka. Mal som v ladvinke zo sebou mp3 prehrvac co mi kupil Marek minule v amerike. Tak preco by som im ukazku hned nepustil? Viac ako nad hudbou (ktora sa im mimochodom pacila) vyvalovali oci nad malou krabickou do ktorej sa zapajali sluchatka. Vysvetlil som im, ze je to mp3 player. Vyzerali ako by ho nikdy doterz nevideli, celi boli nadseny a vycudovany.
Co sa tyka kolena, na ceste z prace sa ozvalo. Nebolelo. Len v nom podozrivo nieco trelo, alebo skor ako by sa nieco medzi klbami volne, hore dole suchalo a pohybovalo. Vysledny efekt bolo mravencenie na klbe kolennom, co sa mi vonkoncom nepozdavalo. Prisposobil som teda tejto nemilej skutocnosti rychlost, a domov pokracoval velmi pomaly, iduc na velkych otackach aby som kolena nezatazoval. Tymto sposobom budem musiet jazdit minimalne zopar dni, aby sa mi to nezhorsilo. Uz chapem Mareka ktory ma zalusk na titanove kolena!
Nabuduce napisem nieco o mojich stavovacich navykoch, ale aj o stravovani mojihc spolubyvajucich, o roznych jedlach a sposoboch pripravy jedla.



22.7.2003 22:41 - Matus Laco slovensko: 23.7.2003 04:41
Ten kto nebol v amerike, alebo aspon v brazilii, azda ani nepozna co je to vysoka vlhkost vzduhu. Je to nieco co urcite nie je prijemne. Je vam teplo, ale nemozete sa potit lebo pot sa nema kam do tej vlkosti odparovat. Tak sa parite ako dusena zelenina. Dnesny den prisla takato vlhkost spolocne s dazdom. Rano bolo len zamracene, ked som pracoval, volnku prsalo a ked som chcel uz o siestej odist, spustlila sa riadna hrmavica. Blesky metaly a lialo ako z krhly. Nastastie, ako to byva, taketo burky ntrvaju dlho ani tu v amerike a tak som o polhodinu sadol na bicykel a vydal sa na moju skorohodinouvu jazdu domov. Poprchalo len trochu, mokry som mal len chrbat a zadok od zadneho kolesa - nemam na bicykli blatniky. Neviem ci som uz spominal klimatizaciu v mojej robote. Budem ju musiet stiahnut na nizsiu teplotu, lebo sa vratim domov ako kolika. Nielenze mam pocas prace na rukach husiu kozu, dnes ma uz zacali boliet od tej zimy ramena (presnejsie ramenne klby)! Ak sa mi zmesti do ruksaku, beriem si zajtra aj vrchnu bundu aby som tam nacisto nepremrzol.
V robote mame grafika, ktory pouziva macintosche pocitace, ma velky pocitac aj notebook macintoch a pouziva namiesto mysi tablet. Tiez prichadza do roboty s jeho velkym ciernym lenivym psom, ktory tam semtam kade tade po kancelarii pobehuje. Najsmiesnejsie vyzera ked bezi - bezi ako steniatko, ale pritom je uz stary velky a tlsty.
Co sa tyka samotnej prace, tak doteraz tam vacsinou iba opravujem a testujem webstranky. Stava sa, ze niekto sa chce premiestnit na server nasej firmy (robime aj webhosting) a tak treba prepisat vsetky prikazy na spojenie s databazami, teda najprv ich treba najst. Takto som opravoval uz asi tri stranky. Tiez je naplnou mojou testovanie stranok - ci funguju vsetky linky, vsetky funkcie a ci funguje pod roznymi prehliadacmi. Mame tam maly pocitac macintoch, je to taky kompakt ze k monitoru so vstvanym pocitacom sa pripoji klavesnica a mys. Na tom pocitaci skusam spravanie stranok v internetovych prehliadacoch pod macintochom. Sem tam sa vyskytne zaujamvejsia praca, napriklad dnes som musel pisat par selektov pre ziskanie udajov z databaz, ale celkovo som nedostal ziadnu ulohu pri kotrej by som sa naozaj zapotil. Comu odteraz bude mozno rozumiet iba par ludi, je zaujave ze som mal moznost editovat a  rozbehavat stranky fungujuce okrem pod asp aj v perle aj coldfusion! Ale boli to len take okrajove zalezitosti. Vcera ci vlastne dnes rano v noci sa vratil Ivan z koncertu, kam isiel do susedneho mesta na jeho oblubenu kapelu. Zmeskal posledny autobus a tak musel ist v noci asi dve hodiny peso zo stanice k nam 'domov'. Baby tu pokracuju robit v jednej kaviarni a v pizzerii, sem ta donesu z roboty aj nieco pod zub. Dnes vecer som ale necakal na ich navrat a dal si ryzu - mame tu taky hrniec na varenie ryze, da sa tam voda, ryza zapne sa a zachvylu je ryza hotova - takze ju nemusim parzit na panvici ako mi to mami doma pred odchodom ukazovala.



20.7.2003 17:48 - Patrik Pajan slovensko: 21.7.2003 00:48
Tak som tu zas!
No strucne, lebo toho bolo dost.
Batozina mi dosla az dalsi den, ale nastastie mi ju aspon doviezli, lebo inac by som musel cele AirFrance zrusit.
Prvy tyzden som viac menej dovolenkoval (nedobrovolne:), lebo kamarat ma tu vozil po Houstne a ukazoval mi okolie a zoznamoval ma s jeho kamaratmi.
Po 5 dnoch som konecne zacal robit, na moje sklamanie vsak namiesto vytuzeneho casnika som bol buser. Takze moje predstavy o zarobku sa zacali radikalne upravovat smerom dolu. A tym viac ked som zistil, ze vsetky joby ktore tu su uz davno obsadili kamarati z Mexica, takze zohnat tu nieco je naozaj nelahke.
Objavili sa prve investicie - bike mam pozicany od znamych, ale musel som si kupit helmu 16$(vlastne nemusel, ako som zistil, ked som sa ucil na vodicak, ale kamarat tvrdil ze to je povinne, ale nevadi) svetlo 5$+3$baterky, zamok (mam taky ako Matus, zamknem s nim predne aj zadne koleso a dal som zan len 10 bubakov :), prsiplastovy subor 7$(PVC nohavice a bunda, kupil som si M, co mi presne sedelo, ale po tyzdni aj nieco sa mi nohavice roztrhali vo svikoch, tak som si potom kupil XXL, schovam pod to aj ruksak a nohavice sa tak nenatahuju ked bicyklujem). Chcel som kupit blatniky ale nasiel som len jedni v celom Houstone, najvacsie supy ake u nas mozno dostat, umele bez upevnovacich tyciek za 20$, tak som si povedal ze dlabem na to (preto teraz musim nosit ruksak chraneny igelitkou, lebo vsetka voda zo zadneho kolesa strieka priamo nan :) Ale rozmyslam ze kupim nosic dozadu a urobim blatniky z umelych kanistrov na mlieko, ale aj tie nosice tu nie su ziadna slava... vsetci tu totiz jazdia autami a na ostatne dopr. prostriedky dlabu.
Minule som nasiel v strede 3prudovej cesty lezat cyklisticky ruksak (taky len na pitie), plne funkcny, neprederaveny (neviem ako to zvladol) tak som ho zobral, raz sa mozno zide, inak take tu stoja od 30 do 70 dolacov. Okrem toho k zaujimavym sportovym disciplinam patri jazdenie za autobusom, skrati mi to cestu o takych dobrych 5 min, a kluckovanie medzi zdochlinami zrazenych vevericiek, ziab, korytnaciek a inych zvierat, ktore som videl len v atlase a neviem im prist na meno :)
Po dvoch tyzdnoch lopoty a spinavej buserskej roboty som sa po dlhom naliehani na managera konecne prepracoval ku treningu za casnika, co mi zabralo dalsie dva tyzdne, kedy som uz akoze robil casnika, ale tringeld isiel vzdy tomu co ma trenoval. Okrem toho som sa musel naucit vsetky jedla z coho su, dalej vsetky vina, vodky, tequli, rumy, whiskey, piva (ak sa to tak da nazvat:) giny, portske, sherry, brandy... skratka dost, ale medicina ma naucila na horsie veci, takze som trosku zaexceloval a naucil som sa to od A po Z ako som zvyknuty, tak trosku kukali... treba urobit dojem :)
Ako som spominal s druhym jobom to nie je ziadna sranda, vyzera ze budem robit sobotu v noci v Irish pube, a este sa crta par inych veci, o.i. vdaka Matusovmu typu este pred odchodom www.craigslist.com, da sa tam fakt nieco najst, takze odporucam, vdaka Matus!
Na internet vacsinou chodim z public library, trosku som im to tam hackol, lebo nemam preukaz a furt som musel volat staff aby ma nalogovali, tak po par razoch som z ich vytukavania zistil ze prvych osem cisel je vzdy rovnakych a poslednych sest je vlaste cislo, tak tych 8 som si zapisal a potom si raz chlapik nechal lezat pri computri preukaz tak som nenapadne opisal prvy login, a potom som este skusal len tak naslepo a trafil som este dva, takze teraz mam 3 ci 4 loginy, co je velmi prakticke, lebo po 30 min treba menit pocitac aj ked nikto necaka, ale ja nemusim, lebo sa nalogujem ako niekto iny :))) Slovensku zdar! :)
Tak to by snad bolo aj dost, kto sa docital az sem ma moj neskonaly obdiv, neskor napisem viac. Majte sa krasne!
                                PATO



20.7.2003 15:42 - Matus Laco slovensko: 20.7.2003 21:42
Nadpis: Nedelna patalia s nakupovanim. Dnes rano som zacal vyletom do banky, kde som uspene vyskusal moju bankomatovu kartu. Zistil som, ze ich bankomaty vyzeraju ako zo sesdesiatych rokov, a moznze aj su. Obrazovka je ciernobliela a bez grafickych prvkov. Vsetko vyzera ako stary textovy procesor t602 na nasom strom XTcku. Napriek tomu bankomat vydal pozadovanu sumu. Hned vedla som si vlozil na ucet moje paychecky a vydal sa nakupovat. Najprv som sa zastavil v obchode Family Dollar, kde sice mali malo sortimentu, ale to co mali bolo lacne. Napriklad solidne vyzerajuci stredne velky rukasak za $5, dva snikersy za $1 a ine vyhodne ceny. Mlieko a chlieb sa tam vsak kupit nedal. Moja cesta pokracovala domov, kde som si vyhadzal moj velky ruksak za ucelom pouzit ho ako nakupnu tasku. Takto vybaveny som sa vydal do obchodu, ktory mi poradil Ivan. Nachadza sa vedla jeho pracoviska (Valvoline Istant Oil Change, ale ina pobocka) a nesie prozaicky nazov Save a Lot. Za 15 minut som sa uz nachadzal na rozsiahlom parkovisku pred jeho vchodom. Parkovisko je vlastne stara velka, kadejako ponaklanana vyasfaltovana plocha, kde sa pomedzi auta potuluju porozhadzovane nakupne voziky. Teraz mi az tak spinave nepripadalo ako ked som sa tam zastavil prvy krat. Prekvapil ma ale samotny obchod, v ktorom som sa citil ako cierna ovca - ci resp. biela ovca medzi samimy pocernymi. Vsetci nakupujuci boli cernosi, stary, mlady ale hlavne tlsty. Ak niekto vravi o amerike ako o krajine tlstych ludi, tak presne tak to vyzeralo v tomto obchode. Az nato ze vsetci boli cierny ako som spominal. Najprv som sa tam citil trochu neprijemne, ale po par minutach som si na to zvykol a dalej sa nad tym nezamyslal. Bol som zamestatny hladanim pozadovanych tovarov, a udivovanim sa nad naozaj vyhodnymi cenami. Tak napriklad tri konzervy fazule (kt. Marek uz nemoze ani citit) som kupil za 99 centov, cize lacnejsie ako u nas. Aj ine tovary ako vlocky, mlieko, chlieb a ine boli vyrazne lacnejsie ako v potraivnach kde nakupujeme blizko od nasho dmou. Urcite sa tam o tyzden alebo o dva vratim.
Takto som nakupoval az som mal vsetko potrebne, vsetko co som planoval kupit. V kosiku sa nazbierala poriadna kopka jedla, ale stale vyzeral prazdny. Maju tam velke kosiky. Na pokladinici na zaver vyskocila cena $30 dolarov, co som v podstate ocakaval. Vo Vilalge Markete - potravinach blizko naseho domu som platil za mali nakupny kosik, sice plny, vzdy okolo $20 dolarov, takze sa oplatilo. Spominana patalia sa vyskytla, ked som relativne maly objem nakupneho kosiku chcel premiestit do mojho ruksaku, ktory som nosil na chrbe pocas nakupovania. Zachranila ma taska z hypernovy, ktoru som nasiel skrytu v jednom oddeleni ruksaku. Dal som do nej styry balenia chleba a tak ju pripevnil na uz prepchaty ruksak plny potravin. Vyuzil som kazde oddelenie, a rozumne ukladal tovar. Ako som uz vedel z pripravy na vylet v tatrach, najtazsie veci som daval co najblizsie ku chrbu do oblasti vo vyske pliec, ostatne lahsie veci inam. Takto som nemal problem udrzat na bicykli rovnovahu a obratne snim aj napriek bremenu manevrovat. Azda som mohol len dofuknut zadnu dusu, ktora pod niekolko kilogramovym nakupom na mojom chrbte riadne splasla.
Tych par kopcekov ku mne domov som prekonal bez vacsich problemov, aj vdaka vhodnym malym prevodom na bicykli. Su lahsie ako na mojom favorite doma, co sa mi paci lebo tak mozem setrit kolena tym ze ich velmi nenamaham. Doma som cely ruksak povybaloval kade tade po polickach a uz mi ostava iba jest. Najviac sa tesim na fazulu v konzerve v ktorej je oprazena slaninka, alebo na velke balenie platkoveho syra, kde platky nie su balene zvlast - konecne nemusim zahadzovat platove obaly vzdy ked si dam platok syru. A kupil som si aj paradajky a figove kolaciky.
Dnes vecer este pride na navsevu Martin, slovak s ktorym som sa pred tyzdnom stretol, on stale hlada druhu robotu a kedze ju nema, strasne sa nudi a dlho telefonuje ked vola sem, a teraz pride na navstevu.
Skoda len ze nemam fotoaparat, aby som mohol vsetko aj obrazovo ilustrovat. Ak vsetko dobre pojde, mohol by som ho mat uz tento stvrtok.
Jedna z fotografii co som lutoval ze ho ese nemam, bola, ked som videl Ivana ako si sediac pokojne bafka cigaru na terase pred domov, vypustajuc z ust oblaciky tazkeho dymu. Ale aj ine zabery. Napriklad ked nedaleko od domu kde byvame vybehneme cestou na kopec, z jeho vrcholu vidiet v dialke vyskove budovy v centre bostonu a ulica na ktorej stojime vedie priamociaro rovno k nim. Ten kopec, ako vsetko naokolo, je pokryty cestami a domami a obchodmi, na ilustraciu okolia ako to tu vyzera...



19.7.2003 23:46 - Matus Laco slovensko: 20.7.2003 05:46
Co ma, ale aj slovaka s ktorym byvam zaujalo, su sportove ihriska v nasom okoli. Je to subor basketbalovych ihrisiek, hokejoveho/futbaloveho ihriska tenisoveho dvorca a baseballoveho ihriska. Taketo subory sa nachadzaju asi v kazdej stvrti a su zadarmo. Kazdy si tam moze zajst a zahrat sa. Ked sa zvecerie, vsetko osvetluju mohutne reflektory takze da sa hrat do neskoreho vecera. Vzdy ked idem okolo na bicykli, vidim tam ako sa nahanaju cernosi pod basketbalovym kosom. Sam si idem sem tam s Ivanom zahadzat na kos.
Dalsou zaujamavostou je tu zber odpadu. Neseparuju ho az tak prisne ako v Marylande, ale o to teraz nejde. Ked je den kedy chodia smetiery, vynesu sa vsekty nepotrebne veci na chodnik. Tak napriklad mozete vidiet stvrtok pred kazdym domov okrem velkych smetnych kosov vyhodene chladinicky, mikrovlnky, ale aj monitory, pocitace ci funkcne pocitacove tlaciarne! Takto som ziskal aj bicyklovu helmu, ktoru tymto sposobom nasiel vyhodenu David, american ktoreho doucujem Slovencinu.
Dnesny den ma potsila platobna karta, ktora mi konecne po dvoch tyzdnoch prisla postou. Nasiel sa aj list, v ktorom bol pin ku karte. Aby mi kartu nemohol niekto len tak lahko vytiahnut z posty a zneuzit, musel som si ju kratkym telefonatom, kde sa spytali na par osobnych udajov, aktivovat. Vsetko prebehlo bez problemov a tak isto
som si aktivoval aj Internet banking. Budem moct nakupovat online ale aj inak vyuzivat bankove konto. Napriklad na preplatenie sekov ktore dostavam v robote na vyplatu. Mimochodm banky tu maju otvorene dost krepo, vacsinou do stvrtej alebo piatej. Banka ktoru som si vybral ma nastastie otovrenu jednu pobocku aj v nedelu, v jediny den kedy mam volno a teda cas si ist do banky preplatit seky.
Prekvapenim dnes bola aj vecera. Nachystan nam ju chlapik, ktory nam prenajim a izby. Napiekol nam strasne velky biftek, opekane zemiaky, take specialne male mrkvicky na cibule a k tomu daku omacku ktorou ste si to vsetko na taniery poliali. Takato vecera ma veru velmi potesila! Totiz sa mi minuly skro vsekty potraviny a musel by som inak jest iba ciste spagety s cibulkov a este jednou omackou na spagety, ktora mi ostala a ktoru pouzivam do desiatovych chlebikov aby neboli suche, teda ktoru jem tak casto ze mi uz pomaly nechuti...
Za veceru chcel ale odomna a ivana malu sluzbu - pomohly sme mu z garaze vytrepat hore na horne poschodie plny sud piva. Ma ho tam v chladincke, ktoru ma vyhradenu specialne len na tento ucet. Aj nam nacapoval pivo, bol to americky budvaiser. Chutil ako velmi zriedene pivo, ale aspon ze to malo chut piva.
Zajtra mame skoro vsetci den off. Neviem ci som spominal, ale stretol som sa pred dvoma tyzdnami s dvoma inymi slovakmi, ktory tiez prisli do Bostonu. Teraz pride jeden z nich v nedelu poobede na pivo.
Apropo zajtra sa chystam na velky nakup. To znamena ze si pravdepodobne vypracem moj velky ruksak, s ktorym som prisiel, a pouzijem ho ako velku nakupnu tasku. Ivan pozna obchod s nazvom "Save a lot", takze na velkom nakupe tam usetrim mozno aj $5 dolarov.
No uz som pisal vela pre dnes, neskor napisem trochu viac o robote, jednej aj druhej, napriklad manager vo Valvoline Oil Change je vasnivy hrac pocitacovych hier a ine zaujmavosti.



16.7.2003 21:32 - Matus Laco slovensko: 17.7.2003 03:32
V cera som dostal moj prvy defekt v Amerike. Je to sice uz druhy krat, co sa po tomto kontinente prehanam na bicykli, ale ostatne leto sa mi ziaden defekt neprihodil. Tento raz som si to, ako si vypocujete, vsetko bohate vynahradil. Udialo sa to na ceste z prace, nastastie na poslednom kilometri mojej ca. 20km jazdy. Pod kolesom nieco puklo, tak ako ked odide spic. Ani som sa nestacil obzriet na zadne koleso, a uz som citil ako sa mi rafik tvrdo dotyka povrchu vozovky. Neostavalo mi nic ine, iba bicykel s takymto slusdefektom domov dotlacit. Spravil som dobre, ze som si predvidavo kupil pumpu. Neurobil som ale dobre, ze som si nezobral z domu vulkanicke lepidlo na dusu. Ked som zhodil plast a vytiahol z vnutra plasta asi 4cm! dlhy kliniec, zizila na mna z duse riadna diera. Ta sa veru mojimi provizornymi samolepiacimi flekami, ktore som mal zo slovenska, asi nezalepi. Nuz ale vyskusal som to, dal dusu do plasta a zacal fukat. Netrvalo dlho, asi dvadsat stlaceni pumpy a pocusl som sycanie. Nic slavne. Obchody vsetky o takomto case uz zatvorene a zajtra o osmej idem do prace. Vybral som teda dusu, pozriet sa na  nekvalitnu flek a nafukal ju aby som videl ako fici. Ake bolo ale moje prekvapenie, ked som vedla nefuciaceho ! fleku nasiel druhu, o nic mensiu dieru. Ta vznikla ked kliniec perforovar dusu skrz na skrz. Prvy krat som si ju nevsimol. Postupoval som rovnako, dusu riadne vysmirgloval, trasucimi rukami prilozil slabo lepiaci samolepiaci flek, pritlacil a vlozil dusu do plasta. Nafukal a cakal. Po hodine dusa nesplasla co ma velmi potesilo. Rano som pre istotu hned isiel do pivnice pozriet bicykel. A ake bolo moje prekvapenie, ked dusa sfuknuta nebola! Cesta do prace prebehla v poriadku, aj spat.
Ked som odkladal bicykel do pivnice, pocul som zhora vyklepavanie masa. To uz som tusil ze Ivan chysta jeho specialitu, meso pripravene dakym specialnym sposobom, velmi chutnym. Bola to sucast oslavy mojich narodenin. Okrem blahozelani som dostal aj dake sladkosti. Mnam.



12.7.2003 00:23 - Matus Laco slovensko: 12.7.2003 06:23
Do downtownu (centra) bostonu patri aj chinatown. Nie je to chinatown ako v newyorku, velke a spinave. Skor je to stvt v ktorej sa sustreduju cinske restauracie a obchodiky. Tak predstavte si taku priemernu restauraciu, nic noblesne, ale taky lepsi priemer. Ked sa vchadza do jej priestorov, prechadzate okolo akvarii, v ktorych plavaju zivocichy z ktorych sa skladaju rozne speciality. Sedi sa tam za okruhlimi stolami, v strede ktoreho je sklnenena otocna platna, na ktoru kladu pokrmy. Kazdy za kruhovym stolom si moze platnu natocit k sebe, ked tuzi po nejakom jedle ktore sa nachadza na plati dalej od neho. Pokrm sa vacsinou zacina polievkou, ktora pripomina vyvar z kurata a kreviet. Plavaju v nej rozne biele kusky masa a obsahuje hrube biele rezance. Tazko povedat ci je to chobotnica, nejaka zelenina, ryba ci z kazdeho nieco. Jedla ktore neskor kladu na stol su naozaj rozmanite. Z tych exotickejsich spomeniem Lobstera, preparovane vnutro ustric, kusky chobotnic, zvlastne hribky na zelenine pripominajucej stonku z karfiolu a mnoho inych. Najdu sa aj mysi s hovedzim v chutnej sladko cervenej omacke, jemne nakorenene. Kto preferuje kura, najde jeho kusky namocene v nie menej chutnej omacke. Ked si myslite, ze vecera sa konci, prichadzaju dalsie mysi, na jednej z nich je ryba, vlastne iba jej do chrumkava upecena koza ktora tvori podlozku pod kusky jemneho, ako vata vyzerajuceho meska ktore tvoria jej vypreparovane vnutro. Tieto vatove lahodky su naviac prekladane roznou zeleninou a malymi hribkymi. Okrem mesitych jedal sa objavuje na tanieroch plejada salatov, z rastlin ktore som nikdy nevidel, ryza a rozne omacky. Chutne su aj jemne rolky z tenkeho cesta, v ktorych je syr a brokulici podobna zelenina, jednoducho z takej vecere nielenze odchadzate plne najedeny, ale naviac este s plnou taskou nezjedeneho jedla co vam zabalia pre zobratie domov.
A preco o tomto pisem? Lebo stvrtok bol naozaj zaujavy den. Ked som rano isiel bicyklim do velkoobchodu na interview, este som nebol celkom rozhodnuty aka ci bude taka praca vo velkoobchode pre mna vyhodna a zaujmava. Mal som na to malo infromacii. V pocitacovej firme, v ktorej som bol zatial dva dni som si teda vypytal doobeda volno, aby som mohol absolvovat interview. Interview pozostaval z troch stupnov. Na kazdom z nich sa somnou rozpraval niekto iny, pytal sa ma mnozstvo otazok typu ci chcem vela pracovat, ci si myslim ze som zodpovedny, ci chodim na cas a podobne otazky na ktore by bolo hlupe hovorit na seba nieco zle. Jeden z tych co som mnou robil interview mi odhalil, ze podstata mojej prace by bolo plnenie tovarov do regalov, co vyzera ako lakava, prazdninova oddychova praca. Nevyzerala tak ale ked povedal ze sa pracuje od druhej v noci do desiatej rana. A ze za vyssi nastupny plat $10 doarov (oproti standartu $8) budu pozadovat naozaj vysoky vykon. Napriek tymto nelakavim informaciam si nechavam zadne dvierka a robim sa akoby som tam planoval nastupit. Na tretie interview neprislo, lebo nevedeli zohnat zodpovednu osobu tak mi povedli ze mi este zavolaju. Fajn, idem domov a z posledneho zbytku chleba si pripravujem sendwitch do pocitacovej firmy.
Pocitacova firm sa nachadza vo Walthame, co znamena asi 50minut cesty bicyklom, ked sa ponahlam tak zatial najlepsi cas 40minut. Odhadujem ze to moze byt okolo 20-22km. Cesta tam je prijemna a ubieha rychlo. Okolie tvoria vacsinou lesy, alebo oblasti s riedko zastavane. Kusok ide okolo rybnika, kusok ma dokonca cyklisticky chodnik. Len poslednych 5km ide cez hustesie osidlenu oblast, ktora by sa dala prirovnat k okrajovym stvrtiam bratislavy.
Praca sa nachadza v budove, ktora vyzera odvonka dost uboho. Vnutri je to plnohodnotene zariadena kancelaria s klimatizaciou, chladinckou, mirkovlnkou a pinnbalovym hracim automatom. Ja som dostal pocitac, vynikajuci monitor (19" dell trinitron) a casom by som mal dostat kluc od kancelarie a azda aj telefon. Moja praca zatial pozostavala v jednoduchych upravach html kodu - aktulizacia niektorych stranok a z testovania finalnych verzii stranok. Napriklad hladanie chyb, testovanie pod roznymi prehliadacmi a napriklad aj pod macintochom. Jedna stranka bola v inych prehliadacoch uplne domrvena, takze mojou ulohou bude pravdepodobne napravit to. Dalsia uloha bude naprogramovat knihu navstev vo visual basicu, s cim sa potrapim trochu viac nakolko som vo visual basicu doteraz nic nerobil.
Sef, celkom prijemny chlapik ako sa zda, ma prekvapil vo stvrtok hned dvakrat. Najprv mi vypisal sek za prvy tyzden mojej prace. Kedze piatok robim vo Valvoline I. Oil change, vytlacil mi ho a podpisal uz vo stvrtok. Za dva a  jeden neuplny den vyskocila na seku cifra $294, co ma potesilo. Vlaste dostal som moju prvu vypatu v amerike, a to este ktomu bez toho aby som musel vyplnovat appliation, podpisovat zmluvy, udavat moje SSN a absolvoval niekolkostupnove interview. Druhe prekvapenie uz asi viete o com bolo - pozvane na firemnu veceru v cinskej restauracii. Z leftovers ktore som priniesol domov sa moji spolubyvajuci velmi tesili a este viac cudovali ked vydeli co nesiem. Ale chutne som sa najedol este dokonca aj tento vecer v piatok, den nato. Musim este aspon kratko spomenut moje cestovanie na bicykli. Z walthamu do centra bostonu som sa dostal velmi rychlo, mozno este aj rychlejsie ako niektory kolegovia ktory odisli z prace skor ako ja. Cesta isla povedla rieky, a co je najzaujmavejsie vosiel som do Bostona na miesto, ktore mi bolo dvoverne zname z predoslich prechadzok. Pomaly sa zacinam teda v meste orientovat a zacinaju mi jedlntlive jeho casti a celky a cesty zapadat do seba. Cestou som pokracoval celym bostonom, najprv cez obytne stvrte, potom cez stvrte obchodov, postupne az do centra ktoremu dominovali vyskove budovi a neskor chinatown. Bicykel som si nechal pred restauraciou postrazit cernochovi za 75 cenotv, ale bol este aj zamknuty pre istotu. Po dlotrvajucej veceri som sa domov odviezol aj s bicyklom metrom, posledny kusok som isiel domov. Piatok rano som skoro vstaval do roboty, zaspal som ale nastasite sa sam od seba zobudil uz o 7:00. Do roboty som ale nestihal a isiel velmi rychlo. Za rekordnych 16min som prisiel do roboty nacas. Dneska som uz vymenil aj par olejovych filtrovl, doplnanie oleja a ine mensie cinnosti uz robim automaticky. Z roboty som este svihal na stretnutie s americanom davidom. Na stretnuti, v jednej kaviarni kde ho doucujem, som spociatku myslel len nato kedy sa konecne pojdem domov najest, neskor ale ako ukazoval jeho fotografie z chorvatska a slovinska zabudol som na hlad. Poznal miesta kade sme chodili jedno leto na bicykloch, krk aj cres. Fotky a pohladinece zo slovniska boli zase take nadherne, ze som si predsavzal ze Slovinsko treba niekedy navstivit na Bicykli. Po hodiene a pol sme sa rozlucili a mne uz nic nebranilo fujazdit takych 15km naspat domov. Este som skoncil so slovakom na biykloch do obchodu nakupit proviant a potom uz nic nebranilo pusit sa do zvyskov cinskeho jedla, uhladne zabalenych v papierovych skatulkach. Aj ked vcera z neho kamarati jedli vsetci traja, stale mi ostalo dost na plnohodnotnu veceru - nechal som sa aj odfotit takze bude to na fotke. Teraz uz je neskory vecer, kedy som sa dostal k pocitacu, zatra idem znovu na 9h do Valvoline a nedelu mam konecne volnu!!! V piatok cize dnes mam 10h sichty, co je dost vela ale ubhene to pomerne rychlo. Co mi manager ponukal pracu aj v nedelu, tu som radsej odmietol. Ved treba si aj oddychnut... Aj teraz uz idem radsej spat.



10.7.2003 07:28 - Matus Laco slovensko: 10.7.2003 13:28
Posledne dni som mal dost nabite, program od rana do vecera. Potom mi uz neostaval cas na pisanie dlhych textov, pocitac bol tiez okupovany mojimi spolubyvajucimi. Radsej som teda oddychoval a jedol. Vo stvtok aj v nedelu som pracoval v pizzerii. Uz som si tam pomaly zvykol a zacal sa v nej orientovat. Napriek tomu som stale hladal daku pocitacovu pracu, co som uz spominal. V pondelok som bol prvy den v novej robote. Je to firma, ktora vyraba webstranky pod systemom .NET. Ked som prisiel, tak mi dali monitor, pocitac, klavesnicu a vytvorili mi pracovisko. Hned som dostal emailovu adresu, konto na siety a ako som si nainstaloval vsetky potrebne programy (hlavne microsoft visual studio), mohol som zacat robit. Najprv mi trochu vysvetlili, ako tie programi funguju a aka je ich adresarova struktura na sieti. V stredu som bol uz druhy den v robote. Zatial som robil jednoduche ulohy, ktore si nevyzadovali ziadne velke programovanie, co som rad. Visual Basic neovladam a musim sa ho zajazdy naucit. Ale oni o tom vedia a rataju stym. Tato robota vyzera zaujmavo, platit ma budu $14 dolarov na hodinu. Napriek tomu sa idem este dnes na jeden interview do spolocnosti, kde som vypisoval application asi tak pred tyzdnom. Je to velkoobhcod s tovarom, nieco ako metro (treba mat clensku kartu pre vstup). Je to nedavno otvorene tak zahnaju ludi do vsakovakych volnych pozicii. Tak idem dnes na ten pohovor a uvidim ci ma viacej oslovi nejaka jednoduchsia robota alebo ci ostanem v tej pocitacovaj firme. Nevyhoda pocitacovej firmy je ta, ze je pomerne daleko, praca vo velkosklade je zase blizsie a je urcite lahsia - nemusim sa bat ze by na mna zazerali ze nieco neviem ako sa to moze stat v  tej pocitacovej firme. Takze som zbedavy a uvidim ako bude na tom pohovore dnes, ake pozicie mi ponuknu. Tiez s tym slovakom ked sme vypisovali do toho obchodu application, zaskrtavali sme skoro vsetky policka s cinnostami ktore ovladame, aby bola vacsia sanca ze nas zoberu - tak napriklad aj "fork lift operator" (vysokozdvizny vozik), tak som som velmi zbedavy aka pozicia sa nam ujde.



3.7.2003 00:23 - Matus Laco slovensko: 3.7.2003 06:23
Dnes vecer na ceste domov bicykom som sa zamyslal nad pracmi studentov v amerike. Ti, co robia plavcikov vyuzivaju najviac svoje oci. Pozoruju bazen ci sa niekto netopi alebo prilis nevystraja. Iny, ktory v San Diegu robia taxikarov na riksach pouzivaju vo svojej praci najviac svoje nohy. Slapu do pedalov o sto sest a prevazaju tucnych turistov kade tade. Ja v mojich oboch pracach najviac zamestnavam ruky. A co je zaujamve v kazdej z nich inym sposobom. V dielni kde menim olej, su  moje ruky casto spinave az cierne, ako dolievam do auta rozne technicke tekutiny, ci ako prstamy odkrucavam hlavicky na ventiloch. V druhej praci, naopak, musia byt moje ruky absolutne ciste kedze pracujem s jedlom. Casto este nadvovazok sa mi ruky paria v gumenych rukaviciach aby hygiena bola maximalna.
Dnes som doobeda zbehol ofotit dake formality, popytal sa v bankach po polatkoch za vedenie uctu a zasiel do velkoobhchodu kde prave zamestanavaju novych ludi vyplnit aplication. Isiel somnou aj Ivan. Cestou spat sme sa zastavili v zeleziarstve, a pomohol som mu vybrat zamok a retaz na bicykel. Kupil si hrubu klasicku ocelovu retaz a vysiaci zamok. Takato trochu extravagante ochrana bicykla pred ukradnutim ho vysla na necelych devet dolarov, co je o 11 menej ako moj znackovy zamok. Moj bol sice drahsi, ale da sa upevnit na bicykel a co je viac, zamkenem nim spolu predne aj zadne koleso na bicykli ktore su na rychloupinak. V inom cykloobchode kde som si cestou z velkoskladu kupil pumpu na bicyel som si zabudol helmu, tak som sa tam musel z poclesty domov vratit. Pumpa je velmi zajumava. Je mala, teleskipicka a z jej konca sa vysuva kratka gumena hadicka, ktora sa da lahko vytocit k ventilu. Ked sa jej koniec nasadi na ventil, staci preklopit packu a uz tam sama drzi. Pre drzanie pri fukani ma pumpa vytvarovanu ergonomicku gumenu rukavet, v ktora dobre sedi v dlani. Cela pumpa ma po dlzke asi 22cm. Najlacnejsia pumpa sa mi po dlzke do ruksaku nezmestila, tak som kupil tuto o 8 dolarov drahsiu za $20 dolarov. Stale lepsie tolko zaplatit ako ostat daleko od domu s prazdnym kolesom... A este ryhlou zmenou sa da pumpa prisposobit na fukanie galusiek a nie autoventilu, takze aj v tom je dobra. No ocakavam ze vo stvrtk by som mal dostat prvu vyplatu tak zakratko by moje prijmy mali vyrovnat moje vydavky tu v statoch.



2.7.2003 23:23 - Tibor Duda slovensko: 3.7.2003 05:23
Takze by som aj ja chcel nieco pridat, daky ten prispevok. Po tom co nam pozicali bicykle, sme zacali dochadzat na bicykli do prace. Robil som od pondelka do stredy. Dnes za nami dosiel sef ci mu nechceme vo stvrtok umyt lod. Extra peniaze sa vzdy zidu, tak uvidime kolko nam za to da. Inac tu lod mame umyvat koli 4mu julu, pojdeme na vodu pozorovat ohnostroj. Sef vybavil 2 lode pre nas 6tich slovakov, tak sa tesime, bude zabava. Lod je rychla a ma tam aj hak na vodne lyze, tak budeme mat co skusat. Dnes sme dostali prvy sek z prace, ktory nas kazdeho potesil. Zatial to vyzera tak, ze nam sef zabezpeci 35hod/tyzden ale povedal, ze sa nam vynasnazi najist este dake to lifeguardovanie. Vychadza to na striedacku 3 a 4 dni roboty do tyzdna. Moj typicky den vizera tak, ze rano o 8.30 sadneme na bicykel, prejdeme 25km(asi 1hod 10min pri rieke). Bazen otvarame o 10tej. Na zaciatku robime cleaning. Ak niekto pride plavat, tak musi byt vzdy jeden na strazi (dohromady sme traja). Striedame sa po pol hodine. Do konca dna (8hod) uz robime len toto, cize z 3 hodin robim 1hodinu a zvisok mozem spat :)) Milujem tuto robotu. Kedze domov chodime o 8mej, kedy je uz tma, tak sme poprosili sefa nech nam kupi svetla a zamky, co aj dnes vykonal. Ludia su tu naozaj mili.:)) Obcas sa stava ze prsi,ako napriklad dnes, a vtedy naozaj vela ludi na plavanie nepride(dnes boli za den dvaja:)) Normalny priemer je tak do 60 ludi, ale v bazene je ich najviac 15ks. Este som zabudol poznamenat, ze uz sme stacili vyuzit aj lekarske sluzby, kedy sme museli ist s Andreou k lekarovi. Vyslo ju to len 90$. Snad jej to poistovna preplati. Dnes som sa bol poobzerat po zakladni po obchodoch. Da sa tu nakupovat bez dane a maju tu naozaj dobre ceny, hlavne co sa tyka sportovych potrieb. Uz viem kde budem minat peniaze. Co sa tyka nasho ubytovania, tak byvame v takom malom domceku v zastavbe, mame vyhradene horne poschodie (2izby). Byvame spolu s domacimi, Pablo je z Hondurasu a Karen je rodena americanka s predkami z japonska. Su to mili ludia ktory nam moc pomahaju... A este na zaver vela ludi nam tu ponuka zenenie/sobas, tak zby sme ziskali green card a mohli zostat v amerike. My im len tazko vysvetlujem, ze tu teda zostat nechceme :)) Takze to je zatial odomna vsetko, majte sa krasne a pozdravujte doma, zase sa ozvem.

STRANA 2 1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12  




www.mlaco.sk  ·  © Marek Laco 1998-2024  ·  mlaco@mlaco.sk