Druhý deň v New Yorku

Ráno znovu skoro vstávame sa vydávame sa vlakom na Manhattan. Podvečer nám letí z Newarku lietadlo do Rochestra, takže dovtedy si chceme stihnúť pozrieť čo najviac.  
 
NYSE  

NYSE

Vystupujeme z metra a trielime rovno do NYSE - New York Stocks Exchange. Lístky sa ešte neminuli, a tak sme mohli vstúpiť dnu.  
Vnútri bolo niečo ako múzeum burzy, na zopár paneloch eseje okolo nej, samá nuda. Až za ňou sa skrýval presklený balkón, ktorý sa tiahol nad samotnou burzou. Z výšky ste sa pozerali na maklérov, ako tam pobehujú a mávajú papierikmi, telefonujú a kukajú bezradne na obrazovky ukazujúce hodnotu akcií svetových spoločností.  
Bolo tam zakázané fotiť, ale brat sa si nedal ujsť tú príležitosť, keď už bol raz tu. Fotka síce nevyšla, ale ten adrenalín pri opatrnom vyťahovaní fotoaparátu počas prednášky stál zato.  
 

Bull

 
World Trade Center  

World Trade Center

Nasledoval výlet na strechu jedných z najvyšších budov sveta - Twin Towers. Zbehli sme do Word Trade centra a našli správne výťahy. Už sme vedeli, kde sú.  
Vytasili sme hrdo naše ISIC karty a plne uplatnili zľavu 50% na cene lístku. Postavili sme sa k výťahom. Za chrbtom sme mali namaľovanú repliku budov, pri ktorej nás fotografovania chtivý ujček odfotil a strčil nám do ruky papierik. Našťastie zato nič nechcel.  
 
Výťahy šmýkali podozrivo rýchlo. Stodesať poschodí sme zvládli za niečo menej ako dve minúty. Tak sme sa vyviezli do výšky 417 metrov.  
Na hornom poschodí boli reštaurácie a gift shop. Schodami sme vybehli hore na strechu, kde riadne fučalo. Za zábradlím bol naťahaný ostnatý drôt a za ním bola bezodná priepasť. Naokolo, okolo nás bola len obloha. A pod nami denný New York. Malá Socha slobody, malé mosty, malinké budovy, mrakodrapy. Pod nami si lietali helikoptéry a lietadlá. Ťažko sa bolo z tejto výšky vynadívať. Sme na najvyššom mieste na Manhattane, všetko ostatné je pod nami. No je to tu úžasné a nechce sa nám ísť odtiaľto preč.  
 
 
Keď sme zišli zo strechy do budovy ku gift shopu, uvideli sme našu fotografiu spred výťahu. Predavačka nám ju chcela predať za $5, skúšali sme zjednať. Spýtali sme sa, že čo urobia s fotkou, ak ju nekúpime. Ona, že ju vyhodia. Tu sme jej ponúkli výhodný výborný obchod, že jej dáme celý jeden dolár a nebudeme to hľadať v koši, ale aj tak nepredala. Rozumu nemala.  
 
Nachádzalo sa tu hore také malé kino. Predstavenie bolo zaujímavé, niečo ako odľahčený I-max. Sedadlá sa pod nami triasli a lietali sme po New Yorku, v uliciach, popod mosty, nad mrakodrapmi.  
Ďalšia zaujímavosť upútala našu pozornosť: na klávesnici ste vyťukali text, ktorý sa zobrazoval na svetelnom display na Times square.  
 
Brooklyn  

Brooklyn Bridge

Slnko už stálo vysoko na obzore, keď sme po hodinke blúdenia prišli nato, kde sa vychádza na Brooklyn Bridge. Riadny zapadákov. Vyšli sme teda na tento most a vydali sa chodníkom pre peších na druhú stranu, smerom do Brooklynu (kam inam). Chodník viedol stredom mostu a bol vyvýšený - po našej ľavej a pravej ruke sa pod nami mihali autá.  
Po tomto moste sme sa neprechádzali len tak. Ako sme neskôr zistili, bol postavený už v roku 1880 a svojho času to bol najdlhší vysutý most na svete. Chytila sa doň aj Godzilla. Pri stavbe pilierov tlačili do jám vzduch, aby ich nezaplavovala voda. Tak niekoľko pracovníkov umrelo na dekompresnú chorobu. Dosť zaujímavé, že v tej dobe dokázali postaviť takýto veľký most.  
 
Po pol hodine chôdze v pekelnom teple sme sa dostali do časti Brooklyn. Budovy tu už neboli vysoké, maximálne tak tri poschodia. Málo stromov. Typické predmestie. Široké ulice, ale nič zaujímavé. Našli sme poštu a poslali domov zopár pohľadníc. Budú mať pečiatku Brooklyn. Po chvíľke motania sa po Brooklyne sme našli zaujímavejšiu budovu, nejaký súd. Bola pred ním aj socha, a tak sme túto atrakciu odfotili. Na námestíčku oproti sme sa zastavili pri stánku na pukance a kúpili si hot dog. Hodili sme reč s predavačom, starým tučným zarasteným chlapíkom. Bol z niekade z Juhoslávie. Dojedli sme hotdogy a zamierili k metru. Manhattan je zaujímavejší.  
 
Metrom do Bronxu  
Ako sme sa tak v metre pozerali na mapku dráh a uvedomovali si, že na jeden token môžeme jazdiť do aleluja, skrsla nám v hlave hriešna myšlienka - pozrieť si obávanú časť mesta New York, známu to štvrť Bronx, skadiaľ sa belosi vracajú mŕtvi alebo v sanitke.  
Prestúpili sme na zelenú linku a čakali, čo sa bude diať. Čím ďalej na sever, k Bronxu, tým menej belochov ostávalo v metre. Nakoniec sme vo vozni ostali len mi dvaja a černosi. Ukradomky na nás pozerali. V našom vagóne to vyzerá veľmi zvláštne. Sme zneistení. Cez dvere spajajúce vagóny je vidieť, že vagón pred nami, aj vagón za nami sú plné, natlačené, na rozdiel od nášho vagónu.  
Zastavili sme na stanici. Najvyšší čas vystúpiť, ale ešte sme neboli v Bronxe. Ako jedna černoška s dvoma deťmi nastúpila do nášho vagónu a poobzerala sa, len zakričala "No, here no!" a už ťahala svoje deti preč.  
No, to sme si pekne zavarili. Vlak ide ďalej a jeden černoch niečo zapeklite stíska v ruke. Len keby tak krivo na nás nepozeral. Prestávame sa cítiť svoji a neistota rastie. Poobzeráme sa po oknách a všetky sú počarbané nejakými divnými znakmi. Vo vagóne to vrie. Vedľa nás sedí černoch, ktorý nevyzerá až tak nepriateľsky. Teraz alebo nikdy, hovoríme si a pýtame sa ho, zoči voči, čo je vo veci. V čom je problém, že vo vagóne je tak málo ľudí... keď vagón pred nami a za nami je plný. Černoch sa otočí, zagáni a rečie: "Nefunguje klimatizácia".  
 
Prechádzame pod riekou Harlem a sme v Bronxe. Bieleho sme už pár staníc nevideli, všade naokolo sú len čierni. Vystupujeme a s obavami hľadáme červenú linku naspäť do Manhattanu. Blúdime posprejovanými koridormi a nakoniec ju nachádzame. Na jej nástupišti sa snažíme tváriť nenápadne. Kedy už to metro príde? Čakáme. Minúty plynú zatracene pomalu. Konečne zacítime slizký závan - Metro je tu. S uvoľňujúcim výdychom nastupujeme. Chvíľu nič, len zrazu jeden černoch z nich vstane a ide rovno k nám. Doparoma. Z vrecka niečo vyťahuje. Pripravený na útok mu v ruke uvidím baterky Duracell - pýta sa, či ich nechceme kúpiť. Nie, odpovedáme zavedno s bratom.  
 
Zviezli sme sa až na Washington Square. Ak si dobre pamätám, vykonávali sa tam kedysi popravy. Potom tam namiesto šibenice postavili Washingtonov víťazný oblúk.  
Tiež tam mali problémy s vodou, stále sa im tam vytváral nejaký močiar. Zistili, že tadiaľ tečie podzemný potok. Ten potom odviedli potrubím a problém tak vyriešili.  
 

Fifth Avenue

Na tomto námestíčku sme si odfukovali po celodennom behaní a znovu trochu zameškali čas. Ostávalo nám asi 45 minút do odchodu vlaku a museli prekonať také štyri kilometre. Od 8. ulice až po 33., kde sa nachádza Penn Station.  
Pustili sme sa bežať a odpočítavať ulice. Pri tomto maratóne sme naďabili na dvoch Slovákov, ktorí si užívali voľno po nútených prácach Work and Travel. Žiaľ, veľa času sme s nimi stratiť nemohli a utekali sme ďalej. Vlak sme len tak tak stihli.  
 
Teraz smerujeme na letisko Newark. Lietadlo do Rochestra nám onedlho letí. Ale viacej už v nasledujúcej kapitole.