Metro, Arlington National Cemetery, Iwo Jima Memorial

Anglingtonský národný cintorín sme spoločne navštívili prvý krát počas našej pešej, teda bezbicyklovej, návštevy Washingtonu DC.  
Bicykle sme nechali doma, lebo deň predtým dosť pršalo. Hrádza povedľa C&O Canal by bola plná mlák - nevhodná na cestu.  
 
Ujo Randy nás svojim Lexusom odviezol do Bethesdy. Je to veľmi pekné predmestie lokalizované severo-západne od Washingtonu DC. Hlavné pre nás bolo to, že je tu stanica metra.  
Pohyblivé schody nás zviezli do hlbín zeme. Podzemné stanice Washingtonského metra sú veru na úrovni. Biele, priestranné, čisté a dobre značené haly.  
Začali sme spoznávať automaty na predaj lístkov. Cena lístku závisela od prejdenej vzdialenosti. Určili ste si výstupnú stanicu, vložili bankovky, či mince a z bedne vyšiel jednorázový papierový lístok s magnetickým prúžkom. Robiť podvody so vzdialenosťou by sa neoplatilo. Až na základe kúpeného lístku ste mohli pokračovať ďalej na nástupište cez tie typické stroje, ako bývajú v niektorých slovenských obchodoch. A čo je hlavné: na základe vášho lístku ste boli vypustený na cieľovej stanici von z podzemia. Kúpiť sa dali aj denné passy a podobne. Mali to tu dosť premyslené. (Nie ako v New York City, kde sa v metre za $1.5 kúpi token a môžete ísť kamkoľvek.)  
Tiež sme raz využili iný druh lístka, ktorý slúži na opakované použitie. Kúpite si ho v automate v ľubovoľnej hodnote. Automat hodnotu zakóduje na magnetický prúžok a zároveň na lístok vytlačí číselnú hodnotu. Postupným používaním sa hodnota znižuje. Na kartičku postupne do stĺpca zapisujú zostávajúcu hodnotou tie stroje, ktoré vás vypúšťajú von. Aby to nebolo všetko, v automatoch kde sa lístky kupujú, sa dajú 'peniaze' presúvať z lístka na lístok. Aby ste zbytočne nevyhadzovali tých pár centov, ktoré môžu ostať na starej kartičke, ale na cestu už nevystačia.  
Ako hovorím, majú to tu dosť premyslené a človek z Bratislavy zvyknutý na dierkovanie papierikov by sa mohol tým všetkým aj zaskočiť.  
 
V priestupnej stanici medzi dvoma líniami, lokalizovanej pod mólom sme vystupovali. Letmo sme si všimli mužov zákona ako o stenu pritláčajú akéhosi chlapíka, ktorému už stihli nasadiť putá. Veru dobre, že máme svoj lístok, pomyslíme si.  
Hore na móle trošku pobeháme nejaké veci. Presúvanie pešo je ale dosť pomalé. Nasadáme na metro a modrá linka nás odvezie do Arlingtonu. Trať tu už nevedie pod zemou, sme len v akejsi priekope. Od povrchu nás delí len jedno podlažie.  
 
Arlington National Cemetery  
Arlingtonský národný cintorín leží na pravom brehu rieky Potomac, rovno oproti Lincoln Memorial. Vedie k nemu dlhá a široká prístupová cesta. Turisti sú vození autobusmi, všelijakými schuttle-bussmi z centra, iní idú pešo po chodníkoch.  
Vstupuje sa, ako inak, cez Visitors center. Ako vždy, klimatizovaná budova, občerstvenie, darčekové predmety, množstvo informačných a propagačných metariálov. Vstupné je zadarmo, ako všade vo Washingtone DC. Berieme si informačný leták s mapkou a ide sa.  
 

Hrob JFK

Arlington National Cemetery sa rozprestiera na náprotivných vŕškoch. Je to rozľahlý park popretkávaný krivoľakými cestami a chodníkmi. Samozrejme okrem množstva hrobov je tu niekoľko pamätníkov.  
Cestou hore vidíme celé polia bielych hrobových krížov. Odpočívajú tu veteráni z všetkých amerických vojen, významné osobnosti, aj politici. Teda ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom zaslúžili o USA. Nachádza sa tu 250,000 hrobov a je to najznámejší americký národný cintorín.  
 
Dostávame sa k hrobu JFK. Na kamennej platni horí večný oheň, Oproti na kopčeku je domček, pamätník generála Roberta Lee z občianskej vojny.  
 
Prichádzame do akéhosi amfiteátra. Kruhová stavba, v strede sedadlá, vpredu nejaký výklenok. Okrem nás tu nevidíme žiadnej živej duše.  
 

Amfiteáter

 
Slnko riadne pripeká a tak sa potešíme, keď nájdeme toalety. V umývadlách oplácheme spotené tváre, zamokríme vlasy, do fliaš nalejeme čerstvú vodu. V dobrej nálade sa začneme špliechať. Nikto iný tu nie je. A tak sa veselo jeden druhému skrývame, podnikáme nečakané protiútoky a polievame vodou. V bojovom zápale sa dostávame celí rozšantení, v mokrých tričkách, s fľašami v rukách von na terasu. A skoro sme sa zrazili s vojakom v rovnošate. Už čakáme, čo milého nám povie, no on nič. S kamenným výrazom v tvári slávnostne pochoduje vpred. Len ťažko udržiavame smiech. Takáto smiešna, naobliekaná figúrka, v takomto teple a ešte sa aj musí tváriť vážne. Puška cez rameno. Za rohom budovy sa stočí o 90 stupňov a ide ďalej. Zo záujmom ho pozoruje. Kam asi ide?  
 

Výmena stráží

Mal zamierené na terasu pred budovou. Tu sa stretol s rovnakým týpkom, ktorý prišiel z opačnej strany. Nastúpený je tu celý rad vojakov. Je tu už kopec turistov a všetci ich pozorujú, ako na seba pokrikujú rozkazy, smiešne pochodujú, narábajú so zbraňami...  
Bola to akiste akási výmena stráží.  
 
Trochu sa poprechádzame po cintoríne, obzeráme náhrobné kamene. Niektoré z nich sú naozaj staré. Nachádza sa tu pochovaných veľa významných osobností USA. Spomeniem tiež pamätník posádke raketoplánu Challenger.  
 
Pomaly sa čas napĺňa a musíme sa vrátiť. Metrom ideme do Bethesdy a tam si o chvíľu pre nás príde Randy.  
 
 
Iwo Jima, US Marine Corps Memorial  
Tentoraz sme už vo Washingtone na bicykloch. V mysliach máme pomník amerických námorníkov, ako sa na vrchu hory Iwo Jima snažia postaviť žrď s americkou zástavou. Na obrázkoch sme ho videli veľa krát, tentoraz ho chceme spoznať na vlastné oči.  
Vieme, že pomník by sa mal nachádzať niekde pri arlingtonskom cintoríne. Takže by sme ho mali ľahko nájsť. Mapu sme však nechali doma a s hľadaním sme sa trošku potrápili.  
 
Začíname v Arlington Cemetery. Na bicykloch nám to ide omnoho lepšie, ako pred časom, keď sme tu boli pešo. Efektne sa presúvame po kopčekoch cintorína. Pribúda stromov, ubúda hrobov - vyšli sme z cintorína von. Tieto kopce už patria severovýchodnej Virginii. Nájdeme závoru s búdkou a vojakom. Tento by hádam mohol vedieť poradiť. Problém je ešte v tom, že nevieme oficiálny názov pamätníka, len ako vyzerá a kde by asi mohol byť. Vojak našťastie pochopí o čo nám ide (...memorial, soldiers, trying stick a flag...) a nasmeruje nás na správnu cestu. Nasleduje pekný zjazd, ustupujú stromy, pribúdajú budovy. Za riekou Potomac už vidieť Lincoln Memorial, Washington Monument. Spomínam si na večernú fotografiu zozadu Iwo Jima Memorial, v pozadí sú práve tieto pamätníky. Takže by sme mohli byť nablízku. Vynoríme sa zo zákruty. Paráda. Iwo Jima Memorial je v parku pred nami.  
 

Iwo Jima Memorial

Prechádzame parkom, zastavujeme sa pred pamätníkom. Wow, sme tu. Je väčší než som čakal. Som rád, že som na tomto mieste.  
Naše nadšenie schladia prvé kvapky prichádzajúcej búrky. Maťo narýchlo spraví dôkazový materiál a už utekáme pod vhodný strom. Na hľadanie lepšieho prístrešku nie je čas. Dážď prišiel dosť nečakane a teraz sa voda z mračien už len tak valí.  
Bicykle opreté o strom. My máme prehodené nejaké to oblečenie a pozeráme na oblohu. Vyzerá to na dlhšie. Na ceste sa začínajú tvoriť potôčiky. Vybaľujeme nachystané sendviče a púšťame sa do jedla, prežúvajúc a pozorujúc Washington DC v daždi.  
 
Po vyše hodine dážď ustal. Úplne suchí nie sme, ale ani to nie je až také hrozné. Je už neskoré poludnie, no nejaký čas ešte máme, tak sa zhodneme na návšteve Capitolu.  
 
O tom ako zmoknutí beháme po chladných chodbách US Capitolu už hovorí ďalší článok.