Stručné spracovanie.

Bicyklom do Ameriky 1998

Trasa Bratislava - Melk - Linz - Passau - Jáchymov - Zahreb - Benátky - Rím
- Ženeva - Francúzsko - (bicyklovou loďou cez Atlantik) - Washington DC
Dĺžka 8765 km,   7 dní
Dátum 1. apríl 1998
Účastníci Marek Laco
Matúš Laco




Stránka obsahuje veľa obrázkov - načítanie môže dlhšie trvať.
Všetky uvedené údaje nemusia bezprostredne korešpondovať so skutočnosťou.




Vyštartovali sme hneď   zrána.
Popri Dunaji sa dostávame do rakúskej obce Melk.


Cesta sa začína povážlivo kľukatiť a stúpať.


Po čase je horekopec tak prudký, že nám prevracia bicykle.


Na najvyššom kopci sa nachádza dedinka Passau.


V Jáchymove zistíme, že asi nejdeme dobrým smerom...


Tak sa stáčame mierne na juh.


Prechádzame hlavným mestom Chorvátska...


...Benátkami...


Až sa dostávame tam, kam všetky cesty vedú.


Tu nás chcel o bicykle ukrátiť akýsy uličník, tak sa patrične bránime.


Cesta sa znova uberá hore kopcom.


Zaplávali sme si na osvieženie vo vysokohorskom plese.


Do Švajčiarska sa treba dostať cez Alpy.


Nákladné auto sa začalo s nami pretekať. Skoro sa mu to stalo osudné, lebo skoro nestačilo zabrzdiť pred prichádzajúcim vlakom.


Údolím Emmentál smerujeme na Ženevu.


Cestu nám krížia neposlušné kravy.


Zo Švajčiarska postupujeme naprieč Francúzskom.


Na jednom francúzskom kopci zistíme, že by sa už konečne patrilo poriadne sa najesť!


Zložíme sa a varíme na ohníku pre každého jednu porciu.


Horúci guláš spôsobuje nemalé žalúdočné problémy :-(


Našťastie v útulnej krčmičke trocha piva všetko vyrieši.


Neprestajné šlapanie do pedálov vplýva na našu psychiku.


Na brehu Atlantiku sadáme do veľkéj bicyklovej lode.


Šlapeme do pedálov poháňajúc lodnú skrutku dopredu.


Lincoln Memorial, Washington DC. Spotení, ale šťastní.


Pred Capitolom


The Mall


Pentagon, sídlo ministerstva obrany.



Záver

Cesta do Ameriky 1998 bol pekný a zaujímavý výlet. Vládlo zväčša pekné počasie a šli sme zaujímavými krajinami, takže ani tých 8765 km nebolo takých hrozných. S jedením sme sa príliš nezdržovali, jedli sme zajazdy na bicykloch, raz denne. V spaní sme sa striedali - jeden šlapal a udával smer, druhý tiahnuc sa za ním na špagáte odpočíval so sklonenou hlavou na volante.
Zásoby jontov sme dopĺňali kuchynskou soľou, ktorú sme mali v druhej cykloflaši, v stojane pripevnenú na kostru bicykla.
Oblečenia sme nemali zbytočne veľa, upotené veci sme prali na tele počas daždivých dní. Vďaka prúdeniu vzduchu okolo tela počas cesty sa oblečenie znamenite na nás sušilo.
Po pevnine sa nám šlo dobre. Keď sme presadli na bicyklovú loď si bolo treba zvikať na neustále kolísanie na vlnách. O to väčšia radosť bola, keď sme sa vlastnonožne doplavili do USA.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

viac o Amerike sa dočítete na adrese:


www.mlaco.sk/usa98











Úvodná stránka



© Marek Laco, 2000.
bicykel@mlaco.sk