Nedeľa, 28. júla [1]
Náš výlet sa začína, vyrážame o 13:00.
Zľava Tibor, Slivo, v prostriedku ja, potom Peťo a Maťo.
Cez
Sládkovičovo a
Šaľu
ideme do
Poľného Kesova. V Sládkovičove na autobusovej
zastávke bola prestávka...
Dorazili sme do
Poľného
Kesova. Po ceste Peťovi spadla retiazka hneď za cigánskou
dedinou, potom v Šali dal dedkovi marhule. V Kesove sme
postavili stany a išli sme sa okúpať. Bola špinavá voda.
Večer sa na kamennom pingpongovom stole varila sáčková
polievka...
Pondelok, 29. júla [2]
Ráno balíme stany, ideme nakúpiť a vydávame sa na cestu plnú
nástrah. Plánujeme ísť cez
Levice až do
Šiah. Za Levicami
boli prvé kopčeky. Na oblohe lietali stíhačky a v
Santovke
sme nenašli vyvierať
Santovku.
Je pekný deň a slnko pripeká. Veľmi sa neponáhľame, tak sa
osviežime v pramenistej vode
Hrona. Adriána poštípe mravec,
alebo čosi také.
V blízkosti Hrona bol tank z vojny, tak sme naň vyliezli. Bolo
tam osie hniezdo, tak sme išli ďalej. Autocamping v
Šahách
sme hľadali dosť dlho, lebo bol na mape zle zaznačený a
miestny obyvatelia maďarskej národnosti nám veľa neporadili.
ATC bol nakoniec neďaleko hraníc. Večer sme videli prístroj
na ničenie komárov...
Utorok, 30. júla [3]
Ráno v
Šahách. Boli sme nakúpiť potraviny, aj Stopangin® pre
Adriána. Boli tam 3 hladné psy, ktoré pili mlieko, jedli
paštétu a dotrhali sáčky od mlieka. Musel som to upratovať.
Ešte sme sa zastavili v Šahách pre rozstrekovadlo na
Stopangin, lebo ho zabudli pribaliť.(aj tak Adriánovi
nepomohol).
I šli
sme si my pomaly ďalej južným Slovenskom, keď tu zrazu
stretneme skupinu Maďarov na bicykloch. Tak sme sa pridali k
nim. My sme boli rýchlejší, tak sme ich potom nechali tak,
lebo sme mali pred sebou ešte kus cesty. Adiánov stav sa
zhoršoval; v Lučenci v parku sme museli zmeniť plán. Namiesto
do
Rimavskej Soboty sme si vybrali bližší ATC (Halier). Ten
bol zrušený, tak sme to dotiahli až k priehrade
Ružiná.
Ráno prišiel pre Adriána otec a
zobral ho domov.
Streda, 31. júla [4]
Ťahali
sme ďalej, už bez Adriána. Do
Rimavskej Soboty nebola dlhá
cesta, ale vyskytli sa kopčeky.
Prichádzame
do Rimavskej Soboty. Neďaleko sa nachádza pivovar Gemer, kde sa
vyrába pivo
Gemer. V Rimavskej Sobote bolo veľa cigáňov.
Prišli sme do
ATC Kurinec. Zložili sme sa a išli hrať
minigolf. Deň potom, keď sme išli tadeto preč z Rimavskej
Soboty, Peťa poštípala osa.
Štvrtok, 1. augusta [5]
Za
Rimavskou Sobotou sa mi zlomil volant, tak som sa musel vrátiť
do R.S. a kúpiť novú časť volantu. Aj tak sa hýbal až po
Dedinky. V
Tornali sme nakúpili. Kúpili sme aj malinovku.
Na fotke z parkoviska vidno kameňolom.
Bolo výborné počasie, aj
krajina okolo. Povedľa
Rožňavy sme došli do
Krásnohorského
podhradia. Boli tam plechové záchody
a Nemec na bicykli.
Stredoveký hrad Krásna Hôrka, národná kultúrna pamiatka.
Ak sa dobre pamätám,
postavili ho
Mariássyovci na prelome 13. a 14. storočia na
kopci vedľa dediny Krásnohorské podhradie. Je významnou
protitureckou pevnosťou. Pôvodne ho postavili v gotickom slohu,
no neskôr ho prestavili do renesančnej, neskorogotickej a
nakoniec do barokovej podoby. V roku 1578 sa stal kráľovským
majetkom. Hradným kapitánom sa stal Peter Andrássy, ktorý
ho dostal na 10 rokov do užívania. Od stredoveku patrilo k nemu
rozsiahle hradné panstvo. Konali sa tam vraj kongregácie
Gemerskej stolice. Neďaleko hradu je Andrassyho mauzóleum,
ktoré otvoril Dionýz Andrássy roku 1903. V súčasnosti je v
hrade múzeum a galéria. Aj
drevený záchod.
Piatok, 2. augusta [6]
Ráno sme boli
nakúpiť a potom sme zbehli pozrieť hrad
Krásna Hôrka. Bol na
strmom kopci. Na fotkách vidno nádvorie a staré delo. Pod
vrchom som v stánku kúpil noviny
SME. Po prestávke sme zišli
dolu do kempu, naložili batožinu a vybrali sa na cestu. Prešli
sme
Rožňavou, cez
Betliar a
Dobšinú. Tu sa začal strmý
kopec, bolo treba ísť pešo a tlačiť bicykle. K tomu ešte
pražilo slnko a štrajkoval mi tachometer. Z kopca sme sa
spustili do
Dediniek, kde sme si dali prestávku. Maťo s Peťom išli
zháňať potravu, kým ja som opravoval volant, lebo bol veľmi
uvoľnený. Nakoniec som použil drievko od nanuku, ktoré dobre
držalo až do Bratislavy. Najedli sme sa, ja s Peťom sme sa
osviežili v jazere a pokračovali sme ďalej cez
Mlynky do
Spišskej Novej Vsi.
Po Dedinkách
nasledoval horekopec. Išli sme po ceste, ktorá sa šikmo
zarezávala do kopca a nemala konca-kraja. Pri studničke bol
malý oddych. Zarobil som tam šumienku. Na vrchu kopca bola
akási chata. Bola tam skupina cyklistov. Po oddychu sme sa
veľkou rýchlosťou spustili hlboko dole, až do
Spišskej Novej
Vsi.
Zo
Spišskej Novej Vsi sme ťahali ďalej cez
Smižany,
Spišský
Štvrtok až do
Hrabušíc. Tam sa nachádza ATC
Podlesok. Už sa
stmievalo, keď sme tam dorazili. Prihlásili sme sa na recepcii
a potom sme hľadali miesto na stany. Kemping bol dosť
obsadený, bolo tam veľa zahraničných turistov, hlavne
Poliakov. Vedľa nás stanovali Holanďania. Zo spŕch tiekla iba
čistá horská voda (ľadová).
Sobota, 3. augusta [7]
Máme
oddychový deň. Dlho sme spali, potom sme nakúpili v dedine a
jedli. Popoludní ideme pešo hore do kopcov liezť po
rebríkoch. Z automatu som volal domov, aby som dohodol čo a
ako.
Suchá Belá
Pomaly idem po
šmykľavom zablatenom rebríku, ľavou rukou sa pre istotu
pridržiavam reťaze, ktorá sa trepoce, akoby sa mala každú
chvíľu odtrhnúť. Ruky sa po schodíkoch šmýkajú,
a ostrý studený vietor pozoruhodnou silou naráža do tváre i
rúk. Dole, hlboko pod rebríkom s ohlušujúcim treskom naráža
voda po niekoľkometrovom páde na skaly a pritom voda špliecha
až na rebrík. Sem - tam spadne dáky starý strom
a zastaví sa až dole v potoku, aby sa po ňom dalo prejsť cez
hlboké výmole suchou nohou.
Rýchlo napredujeme
úžľabinou, predbiehame turistov jedného za druhým. Títo na
rebríkoch nám stáli v ceste. Stretli sme takých, ktorí
napodiv po rebríku zliezali, asi to psychicky nevydržali.
Druhí sa zase natáčali na kameru, a blokovali cestu, pokým sa
všetci nenatočili. To boli dáki Nemci, či čo. Potom sme ich
predbehli. Pri studničke, kde toto všetko vyviera bol oddych a
ja som zjedol, čo som si priniesol zo stanu.
Jeden
syr sa akosi roztiekol po ruksaku. Šliapali sme ďalej, potom
nasledoval dolekopec, veľmi sa šmýkalo, lebo bolo vlhko. Aj
som veru sa šmykol a spadol a zodvihol sa a šmýkal sa ďalej.
Keď sme prišli neskôr do kempu už pršalo. Počasie sa už
nezadržateľne zhoršovalo, vedeli sme z
televízora, že sa to už nevyčasí. Večer v besiedke hrali na
gitare a na bendži a pili víno.
Suchá Belá, Štátna prírodná rezervácia.
No vody je tu dosť.
Na obrázku vidno
tiesňavu v Suchej Belej. V ľavom hornom rohu sa majestátne
vypína Črievičník papučkový, chránená rastlina. V Suchej
Belej si nemôžete nevšimnúť výrazné geomorfologické
formy, vodopády, prahy, skalnaté okná a pukliny. Na strmých
vápencových bralách rastie borovica, smrek, jedľa, ale aj buk
a dokonca aj smrekovec. Zriedkavo môžete stretnúť aj
tis. A k tomu všetkému panorámu Slovenského raja dokresľujú
vzácne rastliny. Z tých najvzácnejších: Medvedica lekárska
(
Aretostaphylos uva-ursi), Orlica biela (
Carex alba), Tučnica
alpínska (
Pinguicula aplina), Krkoškovec rakúsky
(
Pleurospermum austriacum).
Nedeľa 4. augusta [8]
Ráno v Hrabušiciach bolo zlé počasie.
Zbalili sme stany a za stáleho lejaku sme ťahali do
Popradu.
Nebola to veľká vzdialenosť, ale boli sme celí premoknutí a
Peťo ešte k tomu akosi zle ťahal. V
Poprade sme našli
železničnú stanicu a prezliekli sme sa do suchého oblečenia.
Malý cigáň pýtal peniaze. Odovzdali sme bicykle a čakali na
vlak.
Vlak prišiel. Dlho sme sa s batožinou
motali po vlaku, kým sme našli naše kupé. Bol tam aj dedko,
čo nemal lístok, ale v Bratislave na stanici ho už našiel. V
Bratislave sme si prevzali bicykle, naložili sme batožinu a
išli domov. Po týždni spávania v stane a šlapania sme
šťastlivo dorazili domov. Doma sme sa odfotili a najedli.
Výlet sa skončil.
V Nedeľu, 4. augusta 1996 sme prišli domov
Výlet sa vydaril aj
napriek niektorým problémom. Adrián ochorel, od Ružinej sme
šli ďalej bez neho. Peťo mal problémy s bicyklom, odchádzali
mu špice. Mne zase vypovedal volant. Maťovi praskla kostra
znovu pri šajbe. Ale na našich bicykloch sme prišli naspäť
domov a to je hlavné.
Som veľmi rád, že
sme sa na niečo takéto odhodlali, lebo spomienky za tých
8
dní výletu nám ostanú dlhov pamäti. Výlet sa mi páčil,
už sa teším na ďalšiu podobnú akciu.
Môj bicykel. Za
júl
a august 1996 som na ňom prešiel
3370 kilometrov. A to bez čo
len jediného defektu (zlomila sa síce kostra a volant).
