Stručné spracovanie.

Výlet po Slovensku 1996

Trasa Bratislava • Šaľa • Poľný Kesov • Levice • Santovka • Šahy • Lučenec • Ružíná • Rimavská Sobota •  Tornaľa • Krásna Hôrka • Rožňava • Betliar • Dobšiná • Dedinky • Spišská Nová Ves • Hrabušice • vlakom> Bratislava
Dĺžka 580 km  8 dní
Dátum 28. júl 1996 - 4. august 1996
Účastníci Tibor Duda
Marek Laco
Matúš Laco
Peter Matuška
Adrián Sivák



Text je súčasťou kompletnej fotodokumentácie výletu, ktorú mám doma založenú v karisbloku. Z priestorových dôvodov sú tu ale viaceré fotografie vynechané. Preto jednotlivé texty nemusia dávať celkom zmysel. Chýba im fotografia, ktorú vysvetľujú.
Opis tohoto výletu je špeciálne ktátky. Bol to prvý výlet, ktorý som sa snažil na počítači trochu popísať. Ako nástroj na to som zvolil chybne CorelDRAW. V žiadnom prípade ale nie je storhosť tohoto dokumentu spôsobená nedostatkom zážitkov, tých bolo až neúrekom. V texte sa nachádzajú mnohé narážky na niektoré, tu nespomenuté, pikantné príhody.
Číslo v hranatých zátvorkách [x] udáva, o koľký deň v poradí ide.







Nedeľa, 28. júla [1]

Náš výlet sa začína, vyrážame o 13:00.
Zľava Tibor, Slivo, v prostriedku ja, potom Peťo a Maťo.

Cez Sládkovičovo a Šaľu ideme do Poľného Kesova. V Sládkovičove na autobusovej zastávke bola prestávka...

polnykesov.jpg - 8786 Bytes

Dorazili sme do Poľného Kesova. Po ceste Peťovi spadla retiazka hneď za cigánskou dedinou, potom v Šali dal dedkovi marhule. V Kesove sme postavili stany a išli sme sa okúpať. Bola špinavá voda. Večer sa na kamennom pingpongovom stole varila sáčková polievka...

Pondelok, 29. júla [2]

Ráno balíme stany, ideme nakúpiť a vydávame sa na cestu plnú nástrah. Plánujeme ísť cez Levice až do Šiah. Za Levicami boli prvé kopčeky. Na oblohe lietali stíhačky a v Santovke sme nenašli vyvierať Santovku.

Je pekný deň a slnko pripeká. Veľmi sa neponáhľame, tak sa osviežime v pramenistej vode Hrona. Adriána poštípe mravec, alebo čosi také.

tank_vylet_1996.jpg - 12126 Bytes

V blízkosti Hrona bol tank z vojny, tak sme naň vyliezli. Bolo tam osie hniezdo, tak sme išli ďalej. Autocamping v Šahách sme hľadali dosť dlho, lebo bol na mape zle zaznačený a miestny obyvatelia maďarskej národnosti nám veľa neporadili. ATC bol nakoniec neďaleko hraníc. Večer sme videli prístroj na ničenie komárov...

Utorok, 30. júla [3]

Ráno v Šahách. Boli sme nakúpiť potraviny, aj Stopangin® pre Adriána. Boli tam 3 hladné psy, ktoré pili mlieko, jedli paštétu a dotrhali sáčky od mlieka. Musel som to upratovať. Ešte sme sa zastavili v Šahách pre rozstrekovadlo na Stopangin, lebo ho zabudli pribaliť.(aj tak Adriánovi nepomohol).

I šli sme si my pomaly ďalej južným Slovenskom, keď tu zrazu stretneme skupinu Maďarov na bicykloch. Tak sme sa pridali k nim. My sme boli rýchlejší, tak sme ich potom nechali tak, lebo sme mali pred sebou ešte kus cesty. Adiánov stav sa zhoršoval; v Lučenci v parku sme museli zmeniť plán. Namiesto do Rimavskej Soboty sme si vybrali bližší ATC (Halier). Ten bol zrušený, tak sme to dotiahli až k priehrade Ružiná. Ráno prišiel pre Adriána otec a zobral ho domov.

Streda, 31. júla [4]

Ťahali sme ďalej, už bez Adriána. Do Rimavskej Soboty nebola dlhá cesta, ale vyskytli sa kopčeky.

Prichádzame do Rimavskej Soboty. Neďaleko sa nachádza pivovar Gemer, kde sa vyrába pivo Gemer. V Rimavskej Sobote bolo veľa cigáňov. Prišli sme do ATC Kurinec. Zložili sme sa a išli hrať minigolf. Deň potom, keď sme išli tadeto preč z Rimavskej Soboty, Peťa poštípala osa.

Štvrtok, 1. augusta [5]

Za Rimavskou Sobotou sa mi zlomil volant, tak som sa musel vrátiť do R.S. a kúpiť novú časť volantu. Aj tak sa hýbal až po Dedinky. V Tornali sme nakúpili. Kúpili sme aj malinovku.

smetisko.jpg - 7775 Bytes
Na fotke z parkoviska vidno kameňolom.

Bolo výborné počasie, aj krajina okolo. Povedľa Rožňavy sme došli do Krásnohorského podhradia. Boli tam plechové záchody a Nemec na bicykli.

Stredoveký hrad Krásna Hôrka, národná kultúrna pamiatka.

delo.jpg - 10590 Bytes Ak sa dobre pamätám, postavili ho Mariássyovci na prelome 13. a 14. storočia na kopci vedľa dediny Krásnohorské podhradie. Je významnou protitureckou pevnosťou. Pôvodne ho postavili v gotickom slohu, no neskôr ho prestavili do renesančnej, neskorogotickej a nakoniec do barokovej podoby. V roku 1578 sa stal kráľovským majetkom. Hradným kapitánom sa stal Peter Andrássy, ktorý ho dostal na 10 rokov do užívania. Od stredoveku patrilo k nemu rozsiahle hradné panstvo. Konali sa tam vraj kongregácie Gemerskej stolice. Neďaleko hradu je Andrassyho mauzóleum, ktoré otvoril Dionýz Andrássy roku 1903. V súčasnosti je v hrade múzeum a galéria. Aj drevený záchod.

Piatok, 2. augusta [6]

Ráno sme boli nakúpiť a potom sme zbehli pozrieť hrad Krásna Hôrka. Bol na strmom kopci. Na fotkách vidno nádvorie a staré delo. Pod vrchom som v stánku kúpil noviny SME. Po prestávke sme zišli dolu do kempu, naložili batožinu a vybrali sa na cestu. Prešli sme Rožňavou, cez Betliar a Dobšinú. Tu sa začal strmý kopec, bolo treba ísť pešo a tlačiť bicykle. K tomu ešte pražilo slnko a štrajkoval mi tachometer. Z kopca sme sa spustili do Dediniek, kde sme si dali prestávku. Maťo s Peťom išli zháňať potravu, kým ja som opravoval volant, lebo bol veľmi uvoľnený. Nakoniec som použil drievko od nanuku, ktoré dobre držalo až do Bratislavy. Najedli sme sa, ja s Peťom sme sa osviežili v jazere a pokračovali sme ďalej cez Mlynky do Spišskej Novej Vsi.

Po Dedinkách nasledoval horekopec. Išli sme po ceste, ktorá sa šikmo zarezávala do kopca a nemala konca-kraja. Pri studničke bol malý oddych. Zarobil som tam šumienku. Na vrchu kopca bola akási chata. Bola tam skupina cyklistov. Po oddychu sme sa veľkou rýchlosťou spustili hlboko dole, až do Spišskej Novej Vsi.

Zo Spišskej Novej Vsi sme ťahali ďalej cez Smižany, Spišský Štvrtok až do Hrabušíc. Tam sa nachádza ATC Podlesok. Už sa stmievalo, keď sme tam dorazili. Prihlásili sme sa na recepcii a potom sme hľadali miesto na stany. Kemping bol dosť obsadený, bolo tam veľa zahraničných turistov, hlavne Poliakov. Vedľa nás stanovali Holanďania. Zo spŕch tiekla iba čistá horská voda (ľadová).
 

Sobota, 3. augusta [7]

Máme oddychový deň. Dlho sme spali, potom sme nakúpili v dedine a jedli. Popoludní ideme pešo hore do kopcov liezť po rebríkoch. Z automatu som volal domov, aby som dohodol čo a ako.

Suchá Belá

Pomaly idem po šmykľavom zablatenom rebríku, ľavou rukou sa pre istotu pridržiavam reťaze, ktorá sa trepoce, akoby sa mala každú chvíľu odtrhnúť. Ruky sa po schodíkoch šmýkajú, a ostrý studený vietor pozoruhodnou silou naráža do tváre i rúk. Dole, hlboko pod rebríkom s ohlušujúcim treskom naráža voda po niekoľkometrovom páde na skaly a pritom voda špliecha až na rebrík. Sem - tam spadne dáky starý strom a zastaví sa až dole v potoku, aby sa po ňom dalo prejsť cez hlboké výmole suchou nohou.

Rýchlo napredujeme úžľabinou, predbiehame turistov jedného za druhým. Títo na rebríkoch nám stáli v ceste. Stretli sme takých, ktorí napodiv po rebríku zliezali, asi to psychicky nevydržali. Druhí sa zase natáčali na kameru, a blokovali cestu, pokým sa všetci nenatočili. To boli dáki Nemci, či čo. Potom sme ich predbehli. Pri studničke, kde toto všetko vyviera bol oddych a ja som zjedol, čo som si priniesol zo stanu. Jeden syr sa akosi roztiekol po ruksaku. Šliapali sme ďalej, potom nasledoval dolekopec, veľmi sa šmýkalo, lebo bolo vlhko. Aj som veru sa šmykol a spadol a zodvihol sa a šmýkal sa ďalej. Keď sme prišli neskôr do kempu už pršalo. Počasie sa už nezadržateľne zhoršovalo, vedeli sme z televízora, že sa to už nevyčasí. Večer v besiedke hrali na gitare a na bendži a pili víno.

Suchá Belá, Štátna prírodná rezervácia.
No vody je tu dosť.
Na obrázku vidno tiesňavu v Suchej Belej. V ľavom hornom rohu sa majestátne vypína Črievičník papučkový, chránená rastlina. V Suchej Belej si nemôžete nevšimnúť výrazné geomorfologické formy, vodopády, prahy, skalnaté okná a pukliny. Na strmých vápencových bralách rastie borovica, smrek, jedľa, ale aj buk a dokonca aj smrekovec. Zriedkavo môžete stretnúť aj tis. A k tomu všetkému panorámu Slovenského raja dokresľujú vzácne rastliny. Z tých najvzácnejších: Medvedica lekárska (Aretostaphylos uva-ursi), Orlica biela (Carex alba), Tučnica alpínska (Pinguicula aplina), Krkoškovec rakúsky (Pleurospermum austriacum).
   

Nedeľa 4. augusta [8]

Ráno v Hrabušiciach bolo zlé počasie. Zbalili sme stany a za stáleho lejaku sme ťahali do Popradu. Nebola to veľká vzdialenosť, ale boli sme celí premoknutí a Peťo ešte k tomu akosi zle ťahal. V Poprade sme našli železničnú stanicu a prezliekli sme sa do suchého oblečenia. Malý cigáň pýtal peniaze. Odovzdali sme bicykle a čakali na vlak.

Vlak prišiel. Dlho sme sa s batožinou motali po vlaku, kým sme našli naše kupé. Bol tam aj dedko, čo nemal lístok, ale v Bratislave na stanici ho už našiel. V Bratislave sme si prevzali bicykle, naložili sme batožinu a išli domov. Po týždni spávania v stane a šlapania sme šťastlivo dorazili domov. Doma sme sa odfotili a najedli.
Výlet sa skončil.


prichod.jpg - 7194 Bytes

V Nedeľu, 4. augusta 1996 sme prišli domov

Výlet sa vydaril aj napriek niektorým problémom. Adrián ochorel, od Ružinej sme šli ďalej bez neho. Peťo mal problémy s bicyklom, odchádzali mu špice. Mne zase vypovedal volant. Maťovi praskla kostra znovu pri šajbe. Ale na našich bicykloch sme prišli naspäť domov a to je hlavné.

Som veľmi rád, že sme sa na niečo takéto odhodlali, lebo spomienky za tých 8 dní výletu nám ostanú dlhov pamäti. Výlet sa mi páčil, už sa teším na ďalšiu podobnú akciu.

mojbicykel.jpg - 8043 Bytes

Môj bicykel. Za júl a august 1996 som na ňom prešiel 3370 kilometrov. A to bez čo len jediného defektu (zlomila sa síce kostra a volant).





Úvodná stránka



© Marek Laco, 1998.
bicykel@mlaco.sk